Uvedomili ste si už niekedy, že vo vzťahu k ľuďom používame dvojaký meter?
Keď nedokončí prácu on, je lenivý.
Keď ju nedokončím ja, mám toho veľa a som preťažený.
Keď hovorí o niekom on, ohovára.
Keď to robím ja, ide o konštruktívnu kritiku.
Keď sa drží svojho názoru on, je tvrdohlavý.
Keď si obhajujem pohľad na vec ja, som dôsledný.
Keď sa s niečím neponáhľa on, je pomalý.
Keď sa neponáhľam ja, trvá mi to dlho, lebo som pedant.
Keď je milý on, určite má niečo za lubom.
Keď som milý ja, je to vždy úprimné.
Keď niečo urobí rýchlo on, je zrejmé, že to odflinkal.
Keď som rýchly ja, je jasné, že som šikovný.
Keď niečo na vlastnú päsť podnikne on, mieša sa do vecí, do ktorých ho nič nie je.
Keď niečo z vlastnej vôle podniknem ja, som iniciatívny.
Keď bráni svoje práva on, je sebec.
Keď to robím ja, mám pevný charakter.
Pán Ježiš nás ľudí dobre poznal, preto povedal:
„Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nevidíš?“ (Mt 7,3)
Bernard Peyrous, Marie-Ange Pompignoliová: Jezuita a františkán fajčia fajku
(karmelitánske nakladateľstvo)
