Čisté srdce, to je slobodné srdce, srdce, ktoré nie je urážlivé ani zvrátené. Je to srdce, ktoré nie je dvojznačné, dvojzmyselné. V čistom srdci je istá priamosť, a zároveň plameň, vrúcnosť.
Čisté srdce je priehľadné, ako srdce dieťaťa, ale nie je naivné. Blahoslavenstvo čistého srdca je, ako všetky blahoslavenstvá, Božím darom. Nemôžeme ho mať sami od seba a nemôžeme ho pochopiť bez Ducha Svätého.
Takisto ako sebaláska nie je láska, „čisté“ srdce, to znamená srdce, ktoré si všetko uchováva pre seba a má z toho vlastníctvo alebo pôžitok, nie je dobré srdce. To nie je čisté srdce. Napokon, čisté srdce je ako Ježišovo, to je srdce, ktoré Ježiš učí milovať, ako on miluje.
Keď sa obrátime k Ježišovi, vtedy nás Ježiš odvráti od nás samých a otvorí nás ostatným. Ježiš nás nikdy neoddeľuje od našich bratov, ale naopak, čoraz hlbšie nás s nimi zjednocuje. Bez neho stále tak či onak zostávame uzavretí do seba a vidíme druhých cez svoje „ja“. Len Ježiš nám môže dať toto blahoslavenstvo čistoty srdca nevyhnutnej na to, aby sme dobre videli a milovali svojich bratov, ako ich On vidí a miluje.
Čisté srdce je teda veľmi plodné, môže sa priblížiť k najzranenejším, najúzkostnejším osobám. Chápe ich utrpenie, ich úzkosť, a nenechá sa pritom nimi strhnúť. Úzkosť je veľmi nákazlivá. Aby sme mohli pomôcť úzkostnej osobe, musíme sa vedieť ujať vlastnej úzkosti, nie vlastnými silami, ale vďaka silnejšej láske a väčšej nádeji. Na toto potrebujeme čisté srdce, srdce schopné nemyslieť na seba, aj keď sa nachádza v búrke. Jednou z vlastností úzkosti je, že nás úplne uzatvára do seba samých. Musí prísť zvonka Boh a dať nám svoju lásku, aby sme, hoci v úzkosti, mohli byť pri tom, kto trpí. Toto je čisté srdce: srdce odpútané od seba samého, ktoré takto môže skutočne pomôcť svojmu bratovi.
Čisté srdce je stále ochotné dať sa, je otvorené. Rovnako je to srdce, ktoré sa necháva raniť. Srdce plné lásky, to nie je srdce, ktoré sa chráni, ktoré radšej chráni svoj kľud pod zámienkou, že „svet a ľudia sú takí zlí“...Čisté srdce je schopné byť spojené s Ježišovým prebodnutým srdcom, lebo je nevyhnutne ranené milosrdenstvom.
Rozumieme teda druhej časti blahoslavenstva: keď je srdce čisté, môže vidieť Boha. Je veľa spôsobov, ako vidieť Boha. Môžeme ho vidieť vo svojich bratoch, môžeme ho vidieť v pokoji, ktorý nám dáva, môžeme ho vidieť i v utrpení, ktoré nás spája s Ježišovým prebodnutým srdcom. Napokon môžeme vidieť Boha v každej udalosti, v každej chvíli odblesk jeho vôle. Čisté srdce už nie je zahalené sebaláskou, už mu nič nebráni v uskutočňovaní lásky, lásky k Bohu a k svojim bratom.
Thomas Philippe: Pre ozajstnú radosť.....blahoslavenstvá (Vyd. Oto Németh)