K dieťaťu by sa nikto nemal približovať inak, než s prívetivou tvárou.
Johann Michael Sailer

Večer sme sedeli v nemocnici spolu so sestričkami.
Mali útulnú izbietku vyzdobenú kvetmi a vždy sa tešili na tiché chvíle večerného odpočinku. Pri čaji a koláčoch si rozprávali o svojich zážitkoch, starostiach i šťastí v povolaní.
Keď som ich poprosil, aby každá porozprávala svoj najkrajší zážitok z nemocnice, vyšli najavo radostné príbehy. A keďže matky predstavené majú právo byť trochu svojhlavé, táto múdra,zdržanlivá žena až na všeobecné naliehanie povedala tiež svoj príbeh:
Bolo to pred viac rokmi. Na detskom oddelení som mala nevyliečiteľne choré dievčatko. No napriek stálym bolestiam bolo toto dieťa vždy, keď som k nemu prišla, veselé, niekedy až žiarilo od radosti. Keď som sa maličkej opýtala, prečo je taká šťastná, vytrvalo mlčala. Po mojej viac ráz opakovanej otázke: „No veď mi už povedz, prečo sa tak tešíš?“mi so zahanbeným, nežným úsmevom pošepla:
„Lebo si tu ty!“
To bol môj najkrajší zážitok – skončila matka predstavená tiež trochu v rozpakoch, akoby bola priveľmi otvorila zips na svojom srdci, ale predsa len
s úsmevom!

Max Rössler – Objav radosť