„Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1
Tak prečo sa tu zvíjam ako klbko bolestí a moje dni sú položené do mrákav temnoty? Bludár bez sviečky, oleja, lampáša. Mesiac nevydá svoj jas a slnko hľadí na cudziu časť zeme. Hlboko v tôni ukrytá pred všetkým, čo je. Bez zmyslu sa tmolím na svete. Môj vnútorný svet sa mení na šeól. Stvoril si ma pre šťastie a ja som mu zatiaľ tak ďaleko...
...
Určil si mi blaženosť, stvoril si ma pre radosť...
Stvoril si ma pre seba – a postavil ďaleko od neba.
Do srdca vložil túžby, ktorými sa mám dať viesť... vraj nedávaš túžby, ktoré by si nechcel splniť... Niekedy je tak ťažké, počúvať vlastné srdce.
Tú jeho stálu pesničku, že má pravdu. Tvrdohlavé a pyšné. Bezohľadné...
...
S medovníkovým srdcom v náručí hľadám cestu do neba – k Tebe...
...
„Daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas...“ Pieseň piesní 2, 14
Príloha | Veľkosť |
---|---|
srdce.jpg | 33.14 KB |
- blog používateľa Žofia Sepešiová
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
;-)
na vsetky otazky si si odpovedala sama. nacrtnute si pochopila a nevyslovene sa ucis prijimat... si borec. zehnam ta a modlim sa.
Vďaka
Ďakujem, že si a že si tým, čím si. :-) ...a že si blízko, aj keď si tak ďaleko ;-)
Borec? Skôr sa cítim ako troska, taká ľadová kryha, topiaca sa v mori, hľadajúca svoj Titanic... mno, ale dosť bolo metafor.
Len tým všetkým chcem povedať, že mi je ľúto, že niekedy síce viem, ako sa veci majú a čo by som mala robiť, ale nesprávam sa podľa toho, nerobím, čo by som mala...a potom som tým, čím nemám byť...A za to všetko môže to moje pojašené srdce, čiže JA :-( A potom skladám nové Náreky nad tým, že Boh mi dal slobodu. Hm.