Lovec perál, ktorý sa vrhá do hlbín južných morí, aby z nich vyniesol vzácne perly, zakusuje jedinečným spôsobom to, čo v menšej miere poznal každý,
kto sa skúsil potopiť na dno. Masa vody sa snaží človeka vytlačiť späť k hladine. Prejavuje sa známi Archimedov zákon o nadnášaní telesa ponoreného
do kvapaliny. Čím je teleso väčšie a objemnejšie, tím viac vodnej hmoty vytláča, a tým väčšou silou je nadnášané. Lovcov perál sa teda pôsobiace sily snažia zadržať na povrchu, alebo ho k nemu znova vyniesť. Ale on je dole priťahovaný nádejou a často i nutnosťou, pretože sa takou prácou živí. A tak silným tempom a rýchlymi pohybmi nôh mieria strmhlav ku dnu. Je to nesmierna námaha, ktorú však vystrieda nezadržateľná radosť, akonáhle lovec perál na dne uvidí pootvorenú lastúru, v ktorej je uložená žiarivá perla.
Hľadanie pokory je podobným druhom dobrodružstva. Aj tu vlastne musíme zostúpiť do hĺbky, potopiť sa pod pokojnú hladinu jazera našich ilúzií o sebe a ponoriť sa hlbšie a hlbšie, až dosiahneme na pevné dno, na ktorom leží pravda o nás. A pritom nás sila omnoho hroznejšia, než je tá morská - sila našej vrodenej pýchy - vytlačuje „nahor", aby sme sa „vynorili", pozdvihli sa nad seba a nad druhých. Ale perla, ktorá nás na konci tejto cesty čaká skrytá v lastúre nášho srdca, je príliš vzácna na to, aby sme mohli všetko nechať a vzdať sa.Ide totiž o to, aby sme prekonali klamnú sféru „zdania" alebo „považovania sa" za niečo a dopracovali sa k nášmu pravému „bytiu", pretože - ako hovorieval svätý František z Assisi - „ človek má takú cenu, akú má pred Bohom, a o nič väčšiu" (Františkánske pramene, 169).
Raniero Cantalamessa – Život pod vládou Kristovou