Český teológ Halík napísal knihu, z ktorej úryvok bude asi najlepšou odpoveďou na otázku, kde hľadať zmysel toho – „byť svetlom“, byť dobrý aj keď máme možno ťažké životné obdobie. „To čo je v našich životoch najdôležitejšie, nevidíme ani my sami. Verím, že najvlastnejším autorom nášho života je Boh a teším sa až nám raz ukáže svoje dielo. Predstavujem si to tak, ako keď sa tká orientálny koberec. Keď sa dívate na zadnú stranu, na ktorej sa pracuje, vidíte len spleť nitiek a uzlíkov. Až je koberec dotkaný, obráti sa a človek žasne, keď vidí jeho symetrický obrazec a žiarivé farby. Týmto obrazom povzbudzujem ľudí, ktorí prechádzajú zauzleným životným obdobím. Raz uvidíte „líce“ a zmysel všetkého. V tomto duchu sa aj ja teším na stretnutie s Bohom. Je dôležité, aby človek nebol teraz priveľmi netrpezlivý, aby priveľmi nevrážal do ruky, ktorá tká jeho príbeh a nechcel splašene nakúkať na druhú stranu.“
Uveriť v Boha, naozaj v neho uveriť, znamená mať aj určitú istotu, že cesta, ktorou idem je dobrá, že je to cesta svetla, lásky, cesta skutočného živého príkladu, že sa do môjho života neodmysliteľne vkradne dobro, že všetko má svoj zmysel, aj keď ho práve nevidím, aj keď je to možno práve veľmi ťažké.
z myšlienok P.Cibiru
z časopisu Blumentál