Kiež počas tohto Pôstneho obdobia celá Cirkev je ochotná a zapálená vydávať svedectvo o evanjeliovom posolstve – posolstve lásky milosrdného Boha, nášho Otca, ktorý je pripravený každého objať v Kristovi – všetkým, ktorí žijú v materiálnej, morálnej a duchovnej biede.
Podarí sa nám to však len do tej miery, do akej napodobníme Krista, ktorý sa stal chudobným a obohatil nás svojou chudobou. Pôstne obdobie je najvhodnejším časom na sebazapieranie; mali by sme sa sami seba pýtať, čoho sa môžeme vzdať, aby sme pomohli ostatným a obohatili ich našou vlastnou chudobou. Nezabúdajme na to, že skutočná chudoba bolí: bez tohto rozmeru pokánia žiadne sebazapieranie nemá význam. Nedôverujem almužne, ktorá nič nestojí a ktorá nebolí.
Duch Svätý, prostredníctvom ktorého sme „ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí“ (2 Kor 6, 10), nech nám pomáha
v našich predsavzatiach a nech posilní náš záujem a našu zodpovednosť za ľudskú biedu, aby sme sa mohli stať milosrdnými a konať milosrdne. Zároveň s týmto želaním sa modlím za každého jedného veriaceho a každé cirkevné spoločenstvo, aby ich putovanie Pôstnym obdobím bolo plodné. Vás všetkých prosím, modlite sa za mňa. Nech vás Pán žehná a Panna Mária nech vás ochraňuje!
František
Vo Vatikáne 26. decembra 2013
Zdroj: tkkbs.sk
