Dá sa prežívať bolesť i radosť súčasne? Niekedy áno. Poznáme bolesť rodičky, ktorá síce trpí, ale raduje sa z vytúženého dieťaťa. My zas upierame zrak na kríž z pohľadu vzkriesenia, ktoré je kľúčom k jeho pochopeniu. Spievame pašie a zároveň sme plní očakávania veľkonočnej radosti.
Sme pritom realisti. Nechceme vnímať krížovú cestu nášho Pána ako akčný film v televízii, kedy sledujeme s čipsami na stole samozrejmé víťazstvo supermana
nad bolesťou, bez toho aby sa nás to dotýkalo. V živote prídu veci, ktoré sa nedajú prejsť mávnutím ruky. Nakoniec nás čaká aj smrť a žiadny človek si nemôže myslieť, že na ňu sám nejako vyzreje.
Kresťanská nádej môže prežiariť aj tie najtemnejšie chvíle. Pritom nádej nie je akýsi optimizmus. Optimizmus je síce dobrá vlastnosť – mnohé veci sú jednoduchšie, keď sa človek vie pozerať na veci z lepšej stránky, keď aj v ťažkostiach dokáže vidieť dôvody k radosti. Ale optimizmus nerieši všetko. Kresťanská nádej so svojou radosťou nastupuje práve tam, kde optimizmus nestačí.
Ján Graubner – Hledání živého Krista (karmelitánske vydavateľstvo)