Iba tri mesiace po svojom zvolení sa Svätý Otec vybral na prvú cestu mimo Talianska. Smer putovania: Mexiko. Niekoľko dní predtým sa vyslovil, že sa chce stať putujúcim pápežom. Povedal: „Chcem zájsť za všetkými ľuďmi, za všetkými, ktorí sa modlia, a tam, kde sa modlia, za beduínom v stepi, za karmelitánom a cisterciánom v kláštore, za chorými, čo trpia na posteli, predovšetkým za utláčanými a ponižovanými. Chcel by som prekročiť prah všetkých domov“.
Kalkata. Vstupuje do Domu umierajúcich, ktorý založila matka Tereza. V jednej miestnosti na zemi ležia muži. Wojtyla ich jedného za druhým hladí a objíma. Traja
z nich sú malomocní. V druhej miestnosti sú ženy. Do ticha, ktoré tu panuje, sa ozýva výkrik: „Som sama, som sama! Vráť sa ešte raz!“ S pohnutím na tvári pápež pritisne
ku sebe ženinu tvár. Potom vychádza na námestíčko pred budovu, kde prednesie modlitbu: „Všemohúci Bože, Otec chudobných, uteš chorých ľudí, daj nádej zomierajúcim. Ó, Bože nežnosti a súcitu, požehnaj tých, čo umierajú, všetkých, čo sa
o chvíľu stretnú s tebou tvárou v tvár.“
Svoju poslednú cestu uskutočnil vo Fatimskú sobotu a v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva, dňa 2. apríla 2005. V ten deň odcestoval ku svojmu Otcovi na nebesiach, ako 84- ročný.
Krátko pred svojou smrťou, napísal s obrovskou námahou na posledný lístok: „Ja som radostný, buďte aj Vy!“
Kardinál Ratzinger sa pri poslednej rozlúčke s ním lúčil týmito slovami: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí v Božom okne, pozerá sa na nás a žehná nám.“
zdroj: http://www.magnificat.sk