Mnohí sa sťažujú, že necítia Boha. Boha naozaj nemôžeme priamo vidieť ani počuť, ale v túžbe po ňom zanechal stopu v našom srdci. Už v túžbe po Bohu je Boh. V túžbe môžem cítiť v srdci stopu Boha. Túžba je teda cesta k spoznaniu Boha uprostred sveta, ktorý trpí tým, že Boh je vzdialený. V túžbe vložil Boh do môjho srdca niečo, čo presahuje svet, čo nie je z tohto sveta, a preto to tento svet nemôže zničiť. Pravdivé sú slová írskeho básnika O´Donohua: „To najkrajšie, čo vôbec máme, je naša túžba.“Túžba je to, čo človeka posväcuje a dáva mu dôležitosť. V túžbe sa človek dotýka Boha. Ak túži, prebýva v Bohu. A tak môže práve v túžbe zažiť hlboký vnútorný mier, ktorý mu žiadna vonkajšia udalosť nemôže vziať úplne.
Je dobré, keď si opakovane naplno uvedomujeme otázku: „Čo je mojou najhlbšou túžbou? Nemusíme si hneď odpovedať, no táto otázka nás vedie hlboko do nášho vnútra. Vynoria sa tušenia, ktoré nás privádzajú do kontaktu s našou najhlbšou podstatou. Zrazu cítime, že tento svet nie je všetko. Aj keď je náš život taký bohatý, jestvuje ešte iná bohatšia skutočnosť. Naša túžba nás privádza do kontaktu s ňou.
Anselm Grün – Hľadanie vnútornej rovnováhy
