Na paraolympijských hrách v Seattle v behu na sto metrov sa stala zaujímavá udalosť. Na štarte bolo deväť atlétov s mentálnym alebo iným postihnutím. Zaznel výstrel a preteky sa začali. Bežali v trojiciach, ale jeden chlapec zakopol a spadol. Urobil niekoľko kotrmelcov a rozplakal sa. Keď ostatní ôsmi začuli vzlyky, spomalili, obzreli sa dozadu, potom zastali a všetci sa vrátili. Jedno dievča s Downovým syndrómom si sadlo vedľa chlapca, objalo ho a pýtalo sa. „Teraz sa už cítiš lepšie?“ potom všetci deviati, držiac sa za ramená, prišli až do cieľa. Diváci vstali a dlho tlieskali.
O tejto udalosti z olympiády sa hovorí preto, lebo najdôležitejšie nie je vyhrať, ale mať oči otvorené pre druhých a pomôcť im, hoci to niekedy znamená zmenu vo vlastných zámeroch. Vďaka gestu solidarity sa deviati dostali nie na zoznam slávy, kde sú športovci s najlepšími výkonmi – ale na zoznam lásky.
Aj Ježiš z Nazareta sa pred dvetisíc rokmi zapísal na zoznam lásky a nie na zoznam slávy. Svedčí o tom apoštol Ján, ktorý videl, že „nepolámali mu kosti, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (Jn 19,34). Ježišovo zomieranie nebolo spojené s preklínaním, hrešením, nadávaním – ako to bolo zvykom u uvedených na popravu, ale s tichým odpustením, a odovzdanosťou do Božích rúk, čím sa zapísal na zoznam lásky.
Symbolom lásky je srdce, v Ježišovom prípade Božské srdce. V našom tele vykonáva srdce dôležitú činnosť: je hnacím orgánom celého organizmu, svalom,, pumpou, ktorá zásobuje telo krvou, čím ho dáva do súladu. Po grécky sa vyjadruje výraz egemonikom.
Vo veľkom tele, Cirkvi, hnacím motorom, egemonikom, je Ježišovo srdce, jeho duch lásky. Božia láska pôsobí v nás ako srdce v tele. Ona nás učí, že nie sme stredobodom sami sebe, ale centrom má byť druhý, ktorý žije vedľa nás. Vďaka Ježišovmu milujúcemu srdcu, sme získali poznanie, že dôležitejšími ako naše chcenie, túžby, city, sú ľudia okolo nás. Mama je mamou, ak jej stredobodom je jej dieťa. Manžel je manželom, ak jeho stredobodom je manželka a deti. Kňaz je kňazom, ak jeho stredobodom je farnosť, evanjelizácia. Toto je ovocie pôsobenia Božej lásky v nás.
Na zoznam lásky sa postupne zapísali aj apoštoli. Božia láska, ktorá v nich pôsobila, naučila ich novému nazeraniu: kedysi videli Ježišovu ranu v boku ako znak prehry. Ale potom pochopili, že je znakom víťazstva lásky a života nad smrťou. Uvedomili si, že Ježiš z Nazaretu odovzdáva posolstvo, ktoré má pre ľudí zmysel: nemusíme byť zapísaní na zoznam slávy, ale sme povolaní byť zapísaní na zoznam lásky.
Anton Fabian – Vydarený život (Vydavateľstvo Michala Vaška)
