Chcem sa s Vami podeliť a krásny pohľad na tieto slová,ktoré nám predniesol dnes náš salezián na dnešnej sv.omši.Spýtal sa do pléna,mužov, kto vlastní firmu.Všetko sklopilo oči,tak si vybral pravidelnú obeť.A tej sa pýtal: "Koľko času venuješ svojim zamestnancom,firme a koľko Bohu?"A obeť riekla 30% ľuďom,40% Bohu a zbytok stratégii atď."Všetci sme čakali na hodnotenie a to bolo šokojúce."No môj milý,mal by si venovať 100% času ľuďom a 100% času Bohu."Don Bosco povedal chlapcom:"Chcem,aby z Vás boli dobrí kresťania a statoční občania!" No veď je to jasné nemôžeš byť 50% kresťan a 50% občan.To nie je dokopy 100%,odpovedám si sám pre seba.Tak ako je to? No keď sa budeme k ľuďom, či už našim blízkym,alebo zamestnancom či spolupracovníkom správať ako k Božím deťom,tak aj my budeme Boží muž,či Božia žena a tak budeme 100% v Bohu a 100% k ľuďom.Vám je to jasné?!Tak prepáčte ja som si túto krásnu pravdu uvedomil až teraz.Všetko dobré Vám želám.
- blog používateľa Slavomír Matlák
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
čísla
Pri tých číslach mi nedá... neviem, tuším to má na svedomí sv. Terezka, juniorka :-) (na ňu sa mi to tak hodí) - "Ja som veľká nula. No Boh je jednotka. Stačí ju dať pred seba..."
ALEBO
Že vraj sme my katolíci klobúkoví kresťania - keď ideme do kostola, tak dávame klobúk dole a počúvame, čo sa tam hovorí a potom, keď vychádzame z kostola, tak zas dávame klobúk na hlavu, aby nám z nej nebodaj nič z toho, čo sme počuli, nevyšlo... Kostol jedna vec a život vonku druhá.
ALEBO
Ako sa zle žije s flegmatickou povahou... keď človek ledvaj dáva 30% zo seba... (Ale to už napíšem autobiografiu a nie komentár... :-)))