...«Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka» (v. 27). To znamená: hľadajte spásu, stretnutie s Bohom.
A týmito slovami nám chce dať pochopiť, že okrem fyzického hladu človek v sebe nosí iný hlad – my všetci máme tento hlad – hlad, ktorý je dôležitejší, ktorý nemožno zasýtiť bežným jedlom. Je to hlad po živote, hlad po večnosti, ktorý môže zasýtiť jedine On, nakoľko je «chlebom života» (v. 35). Ježiš neodstraňuje starosť o zadováženie si každodenného pokrmu, neodstraňuje starosť o všetko to, čo môže životu priniesť pokrok. Ale Ježiš nám pripomína, že pravý význam našej pozemskej existencie spočíva v cieli, vo večnosti, spočíva v stretnutí s ním, ktorý je darom i darcom, a pripomína nám tiež, že na ľudský príbeh s jeho trápeniami a radosťami sa musíme pozerať v horizonte večnosti, čiže z výhľadom na definitívne stretnutie s ním. A toto stretnutie osvetľuje všetky dni nášho života.
Ak myslíme na toto stretnutie, na tento veľký dar, potom budú malé dary života, aj utrpenia a starosti, osvietené nádejou na toto stretnutie. «Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť!» (v. 35). A toto je poukaz na Eucharistiu, ten najväčší dar, ktorý sýti dušu i telo. Stretávať sa s Ježišom, «chlebom života» a prijímať ho do svojho vnútra, dáva zmysel a nádej tomu často krivolakému životnému putovaniu. No tento «chlieb života» je nám daný ako úloha, čiže aby sme mohli aj z našej strany zasycovať duchovný a materiálny hlad bratov a sestier, ohlasovaním evanjelia navôkol. Svedectvom nášho bratského a solidárneho postoja k blížnym sprítomňujme Krista a jeho lásku medzi ľuďmi...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .