Dante vo svojej Božskej komédii hovorí: „...a po žranici sa hladuje ešte viac ako predtým“( Peklo 1, 99). Kto je nenásytný za peniazmi, nikdy nie je spokojný. Takýto ľudia vedú vlastne bezútešný život: mohli by si dovoliť rozličné príjemnosti, napríklad dobrý biftek. Ale nie! To oni odmietajú. Aj to je choroba.
Učiteľ v 4. triede základnej školy dal svojim žiakom nasledovnú úlohu: Čo by si robil, keby si mal k dispozícii milión? A ešte k tomu povedal deťom: Kto napíše najlepšiu prácu, dostane odmenu. Jedno z detí napísalo: „Keby som mal milión, dal by som peniaze svojim rodičom, aby si mohli postaviť pekný dom.“ A iné: „Dal by som peniaze misionárom, pre úbohé černošské deti.“ Nakoniec tretí napísal: „Keby som mal milión, som si istý, že by som hneď chcel mať ďalší milión.“
Učiteľ priznal cenu tretiemu, lebo – ako povedal – on spoznal túto chorobu.
Skutočne je to tak: človek nikdy nie je spokojný. Myslíme si síce, že máme veci v rukách, ale v skutočnosti ony ovládajú nás.
Albino Luciani - Verím
myšlienky k vyznaniu viery Cirkvi
