Ticho sa znáša ako blahodarná rosa. Ticho stúpa zo zeme ako spev, ktorého tóny sa menia podľa ročných období. Ticho chutí ako čerstvá voda, od jej lahodnosti nemožno oddeliť spev prameňov. V hluku prebýva prázdnota, len ticho je plné a sýti slovo.
Ticho vlastne nie je, sú tichá.
Ako sú farby tónom svetla, tak sú tichá tónom slova. Niektoré tichá sú jednotvárne, iné pretínajú planúce výboje Ducha: tie živia oheň modlitby a bratské lásky. Zo srdca, ktoré je zjednotené s Bohom, stúpa ticho ako dým kadidla, obetovaného na jeho tlejúcom povrchu.

Bratr Efraim: Paradoxní Bůh (karmelitánske nakladatelství)