Reflexívny kútik: Úvaha o srdci


Srdce v biblickom zmysle znamená hĺbku osobnosti, v ktorej prebýva Boží zákon: „Toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca.“ (Jer 31, 33) Isteže nehovoríme o srdci ako o pumpe kardiovaskulárneho systému organizmu. Matka Cirkev nás však učí, že srdce v semitskom zmysle slova je akýmsi príbytkom, kde sa zdržiavame len my sami, kde takpovediac bývame, kam zostupujeme do skrytosti, ktorú vie odhaliť len Boh. Dokonca ide o skrytý stred našej osobnosti, nedostupný nášmu rozumu. Je to miesto, kde sa rozhodujeme pre Boha alebo proti Bohu, a to v najväčšej hĺbke našich psychických sklonov (porov. KKC 2563).
-

Srdce je bytostné a totalitne súkromné jadro našej osobnosti, okolo ktorého sa točí celý vesmír. Prečo? Lebo práve tu – v srdci – sa odohráva strategicky najdôležitejší zápas Satana a jeho démonov s Bohom a Jeho milosťami. Srdce si možno predstaviť ako divadlo, do ktorého smie vstúpiť len naše Ja, sediace v hľadisku, a na javisku vystupuje Boh so svojimi milosťami a požehnaniami – vyjavuje svoju lásku. Satan obvykle nevie vstúpiť až do samotnej hĺbky nášho Ja, do centralizovaného stredu, na javisko nášho divadla. Avšak môže rušiť vonkajšími vplyvmi. Boh na javisku prezentuje svoje pozvanie k modlitbe, svoj smäd po tom, aby sme mali my smäd po Ňom, predstavuje svoj plán s Nami a vyzýva nás k účasti na svojej blaženosti resp. na večnom živote. Je to krásne a lákavé predstavenie a naše Ja sa ako divák Bohom kochá. Avšak prichádzajú zlé sily, ktoré síce nevedia preniknúť priamo do divadla, v ktorej sú nazhromaždené všetky naše citové a morálne poklady, ale vedia zasahovať zvonka – zemetrasením životných skúšok poškodia divadlo, takže sa môže každú chvíľu zrútiť, naruší sa stabilita „budovy srdca“, začne do nej prenikať dažďová, špinavá voda. Takto sa už Boží výstup na javisku nejaví až taký lákavý, pretože divák, naše Ja, má iné problémy – musí sa vysporiadať s rútiacim sa divadlom, s rútiacim sa srdcom, ktoré navyše začína bolieť.
-

Obrázok Jeffreyho Vallencea, ktorý som zobrazil napravo, vynikajúco demonštruje situáciu, v ktorej je naše srdce doslova atakované a dobodávané zo všemožných strán všemožnými predmetmi a zbraňami. Sú tam symboly zbraní (raketa, kopija, šíp, meč), takisto symboly prírodných pohrôm (blesk, útok vtáka a hada), symboly technických vynálezov a kultúrnych zlyhaní (lietadlo, vesmírna raketa, zubná kefka, vydlička a nožnice), symbol náboženskej vlažnosti (kríž) a symbol šírenia hriechov zo srdca navôkol (anténa). Tento obrázok skutočne triafa do čierneho, pretože aj Satanove útoky na naše srdce sú realizované spomenutými piatimi spôsobmi:

1. Vlastné démonické zbrane (priame útoky, pokušenia, posadnutosť, urieknutie,...)

2. Prírodné pohromy
Prírodné pohromy vedia napáchať v našom srdci veľa škôd – obzvlášť ak nás pripravia o drahého človeka alebo o dôležité imanie. Prírodné pohromy sú dôsledkom prirodzenosti tohto vesmíru, ktorý je Stvoriteľom utvorený ako dynamicky sa rozvíjajúca a evolučne sa vyvíjajúca štruktúra. Preto tu je prítomné fyzické zlo, hoci jediným skutočným zlom je hriech. Zlom ho však aj tak zvykneme nazývať, lebo ubližuje našim srdiečkam. A Satan následne klame a zvaľuje vinu za pohromu na Boha, čím dokáže naše srdce doslova otráviť a voviesť nás do náboženskej záhaľky (acédie).

3. Technické a kultúrne zlyhania

Technická civilizácia tiež produkuje svoje neduhy. Ak si vezmeme pojem kultúry zoširoka ako súhrn človekom vyprodukovaných faktov či vecí, tak kultúrnymi zlyhaniami sú rodinné tragédie, rozpady manželstva, konzumná spoločnosť, čo na prvé miesto kladie peniaze a kariéru cez „ostré lakte“. Rýchly spôsob života, príliš veľa povinností a žiaden čas na utíšenie, modlitbu a na Boha. To sú skutočné zlyhania súčasnej kultúry.

4. Náboženská záhaľka (tzv. acédia, lenivosť)

Dobre si všimnite vpravo dole zabodnutý kríž. Veru, aj falošné kresťanstvo môže zraniť naše srdce. Ak sa stretneme s pokrytectvom, často upadáme do znechutenia a necháme sa unášať náboženskou záhaľkou, ktorá v nás ničí lásku, pričom náš vzťah s Pánom rapídne ochabuje. Aj toto je zbraň Satana – využiť samotnú kresťanskú vieru proti nám, kresťanom.

5. Šírenie hriechov zo srdca navôkol

Poslednou zbraňou Satana, zraňujúcou naše srdcia, je poškvrnenie. Poškvrnenie srdca. Pán vraví: „To, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.“ (Mt 15, 18) Na obrázku je táto Satanova pasca znázornená ako anténa, z ktorej vyžarujú dajaké vlny. Obrázok teda napovedá, že naše srdce môže do okolia svoje zranenie „vysielať“ a šíriť tak ďalšie zranenia navôkol v podobe najrozličnejších hriechov – zraňovať iných, iné srdcia.
-

KEĎ SA SRDCA DOTKNE BOH

Pán Ježiš nás žiada, aby sme verili a dúfali. Aj zranené srdce môže dosiahnuť uzdravenie, ak sa ho dotkne všemocná božská ruka. Evanjelium podľa sv. Lukáša nám jasne hovorí, že z Pána vychádzala sila, ktorá uzdravovala všetkých (Lk 6, 19), preto sa Ho snažili mnohí aspoň dotknúť. No, Pán sám vzal naše slabosti a zranenia na seba a dokáže priniesť na javisko nášho zraneného srdca opäť pokoj a uzdravenie. Dotýka sa nás naďalej – Kristus sa nás dotýka vo sviatostiach, aby nás uzdravoval (porov. KKC 1504). Vo sviatosti pokánia ako starostlivý Lekár lieči naše rany a bolesti, sníma z nás bremeno hriechov a zmieruje nás so svojím Otcom – prijíma nás späť do svojho ovčinca. V najkrajšej sviatosti, v sviatosti Eucharistie priamo vstupuje do nášho Ja, do našej najskrytejšej hĺbky, do nášho srdca a nádherne sa takéto srdce rozsvecuje a zažiari v plnej nádhere a čistote. A aj keby bolesti srdca pretrvávali, ešte vždy možno Pána Ježiša prijímať ako Lekára, veď sám vraví: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ (Mk 2, 17) Nesmieme sa cítiť až tak nehodní, že odignorujeme Kristovo pozvanie a ospravodlivenie...
-

MÁ AJ BOH SRDCE?

No, fyzické srdce zaiste nie. Iba vzkriesený Pán Ježiš, Boží Syn, ho asi má. Ale nás zaujíma srdiečko v semitskom zmysle slova. V roku 1899 pápež Lev XIII. schválil Litánie k najsvätejšiemu (alebo božskému) Srdcu Ježišovmu, čím sa naplno otvorila cesta uctievania božského Srdca. Takže učenie Cirkvi potvrdzuje, že aj Boh má v Kristovi Ježišovi svoje srdce. Práve v Ježišovom srdci má Otec zaľúbenie, práve Ježišovo srdce je trpezlivé a veľmi milosrdné, plné dobroty a ľúbosti, a čo je vari najlepšie – Jeho srdce je kráľom a strediskom všetkých sŕdc (porov. spomenuté litánie).

Srdce ako kráľ a stredisko všetkých našich sŕdc. Čo to vlastne znamená? Predovšetkým to znamená, že naše srdce môže v tom božskom nachádzať pomoc, útechu a uzdravenie. O tom sme už hovorili... Ďalej to znamená, že totalita nášho najvlastnejšieho vnútra, nášho bytostného Ja, od ktorého nemožno urobiť odstup, sa spája s božskou totalitou najvlastnejšieho „vnútra“ Boha, Jeho bytostného Ja, Ktoré Jest. Ľudské srdce prostredníctvom božského srdca Ježišovho získava účasť na Božom vnútornom živote, ktorý je blaženým dialógom lásky medzi troma božskými Osobami. Je to vyjadrenie zmyslu nášho bytia, smeru, ktorým má kráčať ľudské srdce – k božskému srdcu. Každou modlitbou sa naše srdce povznáša k božskému srdcu a usiluje sa byť s ním v jednote, v spoločenstve, ba až sa snaží pripodobniť k Ježišovmu srdcu. Takéto povznesenie je výrazom našej adorácie Boha, modlitbou chvály a vzdávania vďaky, príhovoru a prosby. (porov. KKC 2098).
-

ZÁVEREČNÁ MODLITBA

Teraz by sa zišiel nejaký záver, ktorý by vyjavil jasné súvislosti medzi jednotlivými časťami tejto úvahy o srdci. Snažil som sa najprv zadefinovať a popísať naše srdce, potom analyzovať Satanove útoky na srdcia ľudí, následne ukázať Pána Ježiša ako Uzdravovateľa, vrcholiac v prezentácii Jeho vlastného božského Srdca, s ktorým sme povolaní sa zjednotiť a Jemu sa pripodobniť. Preto nenachádzam žiadne iné slová na záver, než modlitbu z konca litánií k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu. :-)
-

Ježišu, tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdce podľa svojho srdca.

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, pozri na srdce svojho milovaného Syna a za chvály a zadosťučinenia, ktoré Ti prináša za nás hriešnikov; odpusť nám, keď Ťa prosíme o Tvoje milosrdenstvo v mene Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý s Tebou žije a kráľuje na veky vekov.

Amen.
-

PrílohaVeľkosť
srdce.jpg1.91 KB
pobodane srdce.jpg78.22 KB
Kristus Pastier.jpg20.85 KB
Lev XIII.jpg18.41 KB
božske srdce.jpg5.68 KB
 #

Vďaka ...

... a Pán Boh odmeň! Tento článok mi pomohol, povzbudil ma a lepšie nasmeroval v ceste k Ježišovi.

 

Informácie o Roman Gemela

Príspevky na blogu

  • 01.03.2007 - 16:19
    Pôst má svoju príťažlivosť a je zamyslením i očakávaním, toho čo bude nasledovať po ňom. Čo mňa...
  • 22.02.2007 - 17:56
    Kríž, krížová cesta, utrpenie, pokora, smrť,...to je len pár slov, ktoré budú v tomto pôstnom...
  • 12.02.2007 - 18:20
    Každý deň je nová šanca, nový začiatok. Ak sám sa nepozdvihnem, kam odídem. Ak neuvidím pravdu,...
  • 11.02.2007 - 20:06
    Je mnoho ľudí, ktorí žili medzi nami, aktívne pracovali, rozdávali sa v prospech iných, vždy boli...
  • 11.02.2007 - 14:04
    1. Jeho čas Osobnosť a dielo Augustína, filozofa a teológa súčasne, sa zaraďuje do dejinného...
  • 07.02.2007 - 00:15
    Téma, ktorá mnohokrát vháňa červeň do tváre, nervozitu na pery, neistotu do slov. Mnohokrát...
  • 02.02.2007 - 08:56
    Hovorí sa, že šaty robia človeka. To akoby niekto povedal, že jediným pohľadom dokážem zistiť aký...
  • 01.02.2007 - 08:24
    Malá Terezka, ako Tereziu z Lisieux katolíci familiárne nazývajú,žila na konci 19. storočia. Keď...
  • 29.01.2007 - 16:44
    Známe podobenstvo o žene, ktorá mala sedem mužov – bratov. Všetci jeden po druhom zomreli. A vo...
  • 25.01.2007 - 14:31
    Sociológovia hovoria, že neexistuje jeden koncept chudoby, ktorý by bol všeobecne platný a prijatý...