Drahí čitatelia, tento článok je reakciou na nemeckého teológa Ewalda Franka, ktorý propaguje vo svojej knižke „Tradičné kresťanstvo – Pravda alebo klam?“ takú formu kresťanskej viery, ktorá by bola v jeho slovníku očistená od helenistických a filozofických nánosov, ktoré sa na početných ekumenických konciloch počas dejín nahromadili a vytvorili pestrú mozaiku pomerne komplikovanej dogmatiky. Tá totiž vraj nemá nič spoločné s prvotným kresťanstvom Ježiša Krista, resp. s Bibliou. O tom ale inokedy.

Hlavnou témou sa mi stali jeho „informácie“, že práve cez Rímske impérium (rozumej „cez Rímskokatolícku cirkev“) bude pôsobiť alebo možno už aj pôsobí Antikrist. Podľa apokalypsy sv. Jána má v blízkej dobe nastať prenasledovanie tých skutočných kresťanov (rozumej „tradičných, biblických kresťanov“), pričom zdrojom prenasledovania bude sám pápežský stolec plný falše a hriechu.

Tieto myšlienky, ktoré som si čítal dnes v autobuse cestou do školy, na mňa hlboko zapôsobili v tom negatívnom zmysle slova, a preto sa nezdržím reakcie.
-

Viete, ono by to nestálo za reakciu, keby „tradičných“ kresťanov, ktorí vzali za jediný zdroj vierouky protestantské preklady Biblie, a ktorí všetky dogmy či učenia, ktoré nie sú priamo a bezprostredne podložené Ježišovým či Pavlovým hlásaním, odmietali, rapídne v Európe a v USA nepribúdalo. Avšak pribúda ich, obzvlášť tie cirkvi, ktoré učia o tzv. krste Duchom Svätým a profilujú sa ako charizmatické hnutia. Mne osobne ich vzrastajúci vplyv nevadí, ale vadí mi, že veľká väčšina z týchto oddelených bratov zdieľa názory spomínaného teológa Ewalda Franka. Stretol som sa s tým dnes nie prvý raz, ale už keď som chodil v minulosti na protestantský chat „horiaciker.sk“, kde prichádzajú kresťania väčšinou z malých spoločenstiev, hnutí a cirkvičiek – tam som zažil tieto názory o pápežskom Antikristovi takpovediac očividne a priamo.
-
Tak teda reagujme. Pozrime sa, ako sa má situácia.
-
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna inštitúcia, ktorá mala obrovskú moc, pretože mala v rukách vieru, zvyky, tradíciu, morálku a hodnoty desiatok miliónov ľudí naprieč celou Európou. Desiatky miliónov duší jej vyznávali vernosť a svoju lojalitu zdôrazňovali rozličnými praktickými prejavmi vo svojich životoch a táto lojalita mala nadštátny a nadpolitický charakter. Do tejto situácie sa však vblúdila „chybička krásy“ – inštitúcia svoju moc využívala a miestami zneužívala na zápas s nepriateľmi, ktorí majú iný pohľad na život a nechcú zdieľať svetonázor diktovaný dogmatickou inštitúciou. Preto sa títo nepriatelia, spočiatku v menšine, rozhodli zabojovať a vybojovať si vo vojne s inštitúciou víťazstvo. Nepriateľmi v tomto krátkom príbehu sú svetové zákulisné, lobistické mocnosti (často prezývané ako osvietené alebo osvietenské), ktoré sv. Ján v apokalypse nazýva „zemskou šelmou“.

Prečo tieto mocnosti bojujú s Katolíckou cirkvou (s tou „inštitúciou“) aj dnes, keď už Katolícka cirkev propaguje toleranciu a slobodu vierovyznania aj sama? A tiež nebrzdí rozvoj demokracie, ba naopak. Je to preto, lebo spomínané akože osvietené, svetové zákulisné mocnosti sú zemskou šelmou, ktorá „pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana“. (Zjv 13, 12) To znamená, že sú vedené morskou šelmou, ktorá sa zotavila zo zranenia, ktorú jej zasadili mečom, keď Satan bol zvrhnutý z neba (porov. Zjv 13, 2b-3). Tieto vety nám, kresťanom, ukazujú, že boj proti Cirkvi sa realizuje pod vedením samotného Satana, ktorého sv. Ján nazýva drakom (Zjv 12, 9).
-
Aby som sa držal veci, neplánujem dospieť k záveru, že sa pán Frank ohľadom tradičného kresťanstva mýli a že je Katolícka cirkev tá pravá. Len chcem ukázať, kto sú tu nepriatelia a kto ako bojuje a prečo.

Je evidentné, že už od čias osvietenského deizmu a ateizmu a od čias rôznych osvietenských spolkov a „tajných klubov pre elitu“, sa v prvom rade nový svetový poriadok – započatý americkou a veľkou francúzskou revolúciou – rysuje ako boj proti rímskej Cirkvi. Ohlas osvietenských ideí, posolstvo nových politických hodnôt a pretočenia pôvodu moci z Boha na ľud, konflikt prírodnej vedy a katolíckej viery v Európe v 19. storočí, pozitivistické a empiristické útoky na náboženstvo a metafyziku od Locka, Huma cez Kanta a Comta až po dialektický materializmus, diktatúry a novodobé ideologické katastrofy potlačujúce všetko náboženské, až nakoniec sekularizácia celej Európy na prvý pohľad prirodzeným spôsobom, dereligionizácia a dechristianizácia, odsúvanie viery do súkromia. To sú len niektoré „okaté“ útoky – a myslím, že dobre organizované útoky – na kresťanstvo a najmä na jej inštitucionalizovanú a historicky tradičnú formu, rímskokatolícku cirkev.

Myslím, že to, že naša Cirkev je politicky inštitucionalizovaná, je jej výhodou i nevýhodou zároveň. Výhoda spočíva v tom, že dokáže lepšie odolávať otrasom dejín a pomerne komplikovano, avšak účinne sa dokáže vnútorne organizovať, čím sa celkom kvalitne sprostredkúva Božia milosť. Nevýhodou však je to, že nepriateľské mocnosti, ktoré mnohokrát na rôznych úrovniach ani nevedia, že sú inšpirované Satanom, sa môžu infiltrovať do cirkevného systému a do cirkevnej hierarchie. To je vážna hrozba – a ak chcete vedieť môj názor, myslím si, že Satan takúto možnosť určite nezahodí a pohodlne ju využije (alebo ju už využil).
-
Vždy to bola Katolícka cirkev, ktorá mala utrpieť porážku – a to sa teraz nedívam na vec prostredníctvom svojej katolíckej viery, ale vychádzam z dejinnej pamäte organizovaného zápasu medzi našou Cirkvou a nie vždy viditeľne pôsobiacimi mocnosťami v dejinách západnej civilizácie. Ako som už načrtol, nepopieram, že by Satan nevyužil infiltráciu do cirkevného systému, a tak potom aj samotný Antikrist by dostal páky, ako mávať s cirkevnými autoritami. Koniec koncov, sv. Ján píše silné slová: „A bolo jej (morskej šelme) dovolené viesť vojnu proti svätým (teda proti kresťanom) a zvíťaziť nad nimi.“ (Zjv 13, 7) Kniha apokalypsy hovorí jasne, že drak, metamorfovaný do podoby šeliem, víťazí nad Cirkvou, preto musím pripustiť, že nás čaká prenasledovanie – a to nie akurát len „tradičných“ kresťanov, ale práve nás, veriacich katolíkov. Možno sa aj zrúti organizácia Cirkvi, možno príde o svoju štátnosť, možno bude popretý inštitút Petrovho stolca, neviem...

Ale jedno viem.

Sv. Ján píše vo svojej apokalypse v súvislosti s útrapami od šeliem aj toto: „V tomto je trpezlivosť a viera svätých.“ (Zjv 13, 10b) Takže nás posilňuje, že aj keby Antikrist ovplyvnil Petrov stolec tak, že by sme sa mohli cítiť porazení, práve vtedy začíname víťaziť, pretože sa začína posledný čas, začína sa naša trpezlivosť a viera, kedy prichádza Boží súd a definitívne nastolenie Božieho kráľovstva. Prichádza Kristus, náš Pán (porov. Zjv 14; Zjv 19, 17-21).
:-)
-

ZÁVER

Pán Frank sa teda veľmi mýli, keď si myslí, že primárnym nepriateľom Boha je Katolícka cirkev, z ktorej dokonca vzíde Antikrist a bude nebodaj pôsobiť z Petrovho stolca. Primárnym nepriateľom Boha bol vždy Satan a jeho posluhovači, teda všetci, ktorí započali organizovaný a dobre premyslený boj proti Katolíckej cirkvi – áno, to ona sa stala protivníkom Satanových posluhovačov a takáto pozícia sa tiahla a tiahne dejinami minimálne už od čias osvietenstva, ba aj skôr. Je, ako som uviedol v článku, možné, že sa Antikrist infiltruje do Cirkvi a získa moc nad niektorými cirkevnými štruktúrami (avšak nie nad vieroukou, pretože Pán Ježiš sľúbil, že pekelné brány Cirkev v tejto veci nepremôžu – Mt 16, 18). No mocnosti, ktoré sekularizujú našu spoločnosť, ktoré dechristianizujú celú Európu, mali odjakživa za svoj ústredný cieľ boja Katolícku cirkev. Preto nemožno vravieť, že to ona je Božím nepriateľom.
-
PS: Tá knižka od Ewalda Franka má cez 250 malých stránok, takže sa tam ešte dozviem asi „všelijaké“ názory na našu Cirkev, a tak možno zareagujem na niečo opäť. ;-)

Ďakujem Vám za prečítanie článku. :-)
-