Veríme vôbec v apokalypsu?


Všimol som si neblahý fenomén (a to aj u seba), že kresťania neprikladajú veľký význam viere v apokalypsu a v druhý príchod Pána Ježiša na zem. Všetci máme svoje životy, snažíme sa ich nejako žiť – občas úspešne, občas s obtiažami – a stáva sa, že, hoci veríme v Krista a chodíme do kostola, Kristovo definitívne zjavenie sa svetu (apokalypsa = zjavenie) nejako nevnímame. Možno sme si tohto článku viery vedomí, ale akoby sme ani nechceli, aby Pán už prichádzal – tak, ako často nechceme zomrieť, hoci spása po smrti sa nedá porovnať s pozemským životom.

Jednoducho povedané, chceme si žiť svoje životy a nie umierať, alebo mať životy narušené, ba prerušené apokalypsou. Prikladáme tomuto životu veľký význam a články viery o „očakávaní budúceho veku“ sú možno vedome, možno nevedome odsúvané.

Je to správne? A ak nie, čo máme robiť – vari ignorovať pozemský život?
-

Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým na vás položia ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno...“ (Lk 21, 10-12)

Nuž, vidíme z týchto slov, ako aj z premnohých slov z knihy Zjavenia sv. Jána, že pred samotným príchodom Krista, ktoré bude pre nás oblažujúce a spásonosné, máme zažiť útrapy. No kto by chcel zažiť útrapy? Kto by chcel trpieť? Aj keď pre Krista trpieť je prejavom cnosti svätosti, avšak väčšina z nás asi svätí nie sme. Ja teda, žiaľ, určite nie. Preto sa pridávam k tým, ktorých s vedomím útrap pri apokalypse ovláda strach a napoly nevedomé odmietanie.
-
Počul som vyhlásenie: „Ja verím v apokalypsu, ale nech nie je teraz za môjho života – za pár stoviek rokov, možno za tisíc rokov nech príde...“ Z týchto slov mi vyviera jedna otázka:

ŽIJEME V APOKALYPTICKEJ DOBE?

Pôvodne som sem chcel napísať argumenty „za“ a „proti“. Avšak nie som odborník na Zjavenie sv. Jána, aby som si mohol dovoliť kompetentne urobiť takúto schematizáciu. Napriek tomu mi napadá niekoľko myšlienok. Vieme, že pred apokalypsou má dôjsť k všeobecnému odpadu od viery a má sa zjaviť Antikrist (porov. „Lebo nenastane Pánov príchod, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.“ – 2 Sol 2, 3-4). Sekularizácia Európy ešte nie je dokončená, takže odpad nenastáva v úplnosti – a viete, čo si myslím? Že odpad nastane ani nie tak kvôli sekularizácii, ale kvôli znechuteniu, pretože Antikrist ovplyvní skazonosne cirkevné autority, ba možno aj Petrov stolec (porov. proroctvo sv. Malachiáša, ktorý hovorí, že po súčasnom Benediktovi má prísť posledný pápež).

Takže si musíme dávať veľký pozor, lebo sa môže stať, že príde „človek neprávosti“, ktorý sa možno bude vyhlasovať za Krista a bude o sebe tvrdiť, že je Boží Syn – i mnohých zvedie (porov. Mk 13, 22). Ale my vieme dobre, že Kristus príde inak – „V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.“ (Mk 13, 24-26) To znamená úplne jasne, že druhý príchod Krista nebude postupný, ale náhly a ohromujúci. A hneď Pán začne zhromažďovanie vyvolených (Mk 13, 27), kde „jeden bude náhle vzatý, druhý sa ponechá“ (porov. Lk 17, 34-35).

Sú hlasy, že sa toto všetko blíži už v tomto storočí, iní zase hovoria (alebo dúfajú?), že je to otázka ďalekej budúcnosti.

Každopádne musí platiť:
-

KRESŤAN MUSÍ SLEDOVAŤ ZNAMENIA ČIAS

Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.“ (Zjv 1, 3) Máme sa usilovať byť blahoslavení, keďže máme byť dokonalí, ako je dokonalý náš Otec (porov. Mt 5, 48), preto citovaná veta je svedectvom, ako nás Božie slovo vyzýva k načúvaniu slov proroctva o konci sveta. Sám Pán Ježiš sa veľmi hneval, keď ho pokúšali farizeji a saduceji a nechápali znamenia čias: „Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete!“ (Mt 16, 3) Chceme aj my hnevať Pána? Nepoznať znamenia čias a nebyť pripravení na falošných mesiášov, prírodné divy, katastrofy a prenasledovanie?

Katechizmus nás vyzýva k rozvážnosti, pričom práve vďaka tejto cnosti, ako i vďaka rade rozvážnych ľudí a s pomocou Ducha Svätého a jeho darov môžeme vysvetľovať fakty skúsenosti a znamenia čias (porov. KKC 1788).
-

PREČO JE ESCHATOLOGICKÝ PRÍBEH TAKÝ DÔLEŽITÝ?

Odpovedajú nám na túto otázku Pánove slová: „Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec.“ (Zjv 21, 6) Ak sme veriaci, naplno vnímame Pána Ježiša ako Alfu, ako počiatok stvorenstva, kedy Otec skrze Syna stvoril všetko. Podstatným prvkom Alfy je aj sprítomnenie zatiaľ nie úplne odhaleného nového počiatku, novej alfy, a síce skrze umučenie, smrť a vzkriesenie Božieho Syna prichádza do sveta milosť a odpustenie. Po tento bod vec radi vnímame a milosť či odpustenie radi prijímame.

Chápeme však, že skrze umučenie a vzkriesenie Syna sa sprítomňuje vo svete nová Alfa, ktorá môže prísť jedine po ukončení tohto sveta plného neprávosti, teda po omege? Veď Cirkev, ktorej sme členmi, je ščasti uskutočnením Božieho kráľovstva, ktoré po izraelskom ľude prešlo aj na pohanov, a teda aj na nás (porov. Lk 20, 9-16). My, ktorí sme údmi tajomného Kristovho tela (1 Kor 12, 27) a ktorí sme súčasťou nového Božieho kráľovstva (Mk 12, 9-12), nemôžeme nevnímať záverečný bod – Omegu – kedy sa Božie kráľovstvo viditeľne oddelí od ľudí neprávosti (Mt 25, 33) a budeme môcť započať večný život tak, ako nám ho sľúbil Boží Syn.

A presne o tom to je! Mať večný život, ako nariadil Otec Synovi, aby skrze Neho prišiel (porov. Jn 12, 50).

Chcem vôbec večný život? Ak hej, potom si uvedomím, že tento pominuteľný život je druhoradý. Nie, nie je nedôležitý, pretože práve tu na zemi sa rozhoduje o našej večnosti, takže určite nemôžeme odsunúť pozemský život do kúta ako úplne nepodstatný. To by bol dosť nezdravý prístup. Ale každopádne, ak si prajeme večný život, staráme sa o veci Božieho kráľovstva. A preto nás Omega zaujíma, lebo pre nás znamená koniec zla, zavŕšenie sveta, už nie sprítomnenie, ale priamo otvorene budované Božie kráľovstvo, ktorého sme a chceme byť súčasťou.
-

PREDSAVZATIE

Odteraz budem vnímať svoj pozemský život viac v kontexte perspektívy svojho budúceho, večného života a budem budovať Božie kráľovstvo s radosťou, do ktorej včlením aj radosť z očakávania Omegy, kedy príde Kristus druhýkrát a mocne zavŕši celé stvorenstvo, ako i nastolí definitívnu vládu Božieho kráľovstva.
-
Amen.
-

PrílohaVeľkosť
apokalypsa.jpg29.02 KB
prayer.jpg15.8 KB
alfa_omega.jpg36.52 KB

Informácie o Roman Gemela

Príspevky na blogu

  • 17.09.2007 - 14:35
    Včera cez kázeň rozprával náš kňaz zaujímavý príbeh. Bol to príbeh o ľuďoch, ktorí o sebe radi...
  • 17.09.2007 - 14:31
    /Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Nutnosť právd nezávisí...
  • 17.09.2007 - 14:24
    Pôvodný názov tohto vynikajúceho, dojímavého filmu je Brian´s Song. Je to skutočný príbeh o...
  • 14.09.2007 - 14:40
    Je možné, aby človek žil dobrým, spravodlivým a slušným životom aj keď nemá vo svojom živote...
  • 14.09.2007 - 14:33
    Na film Veľké ticho som bol veľmi zvedavý a dosť som sa naň tešil. Aj preto, že je to druh filmu,...
  • 14.09.2007 - 14:21
    /Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Pokusne matematicky a...
  • 12.09.2007 - 14:26
    Prečo Boh nestvoril človeka rovno do neba, keď vedel aký bude ďalší jeho osud? Do takého neba, aké...
  • 12.09.2007 - 14:17
    Je rok 2019 a v púšti na území Spojených štátov sa nachádza pod zemou veľké laboratórium na...
  • 12.09.2007 - 14:03
    /Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Ak sú všetky veci „samé...
  • 10.09.2007 - 14:33
    Som presvedčený, že božekovanie pokiaľ nie je vyslovované s hnevom alebo pohŕdaním voči Bohu nie...