Počuj ma, ó, Stvoriteľu, som tvoje stvorenie a stratený.
Som tvoje stvorenie a mriem, som tvoje stvorenie a schátraný k ničomu.
Tvoje ruky ma stvorili, Pane, stvárnili ma, tie ruky prebodnuté pre mňa klincami.
Nepohŕdaj, Pane, dielom svojich rúk.
Hľa napísal si ma svojimi rukami: čítaj teda svoje písmo a zachráň ma.
Hľa, k tebe vzdychám, ja, tvoje stvorenie.
Ty si môj Stvoriteľ, nanovo ma stvor.
Hľa, k tebe vzdychám, ja tvoje dielo.
Ta si môj život, oživ ma.
Odpusť Bože. Veru ničím sú moje dni.
Som chorý, žiadam si lekára;
som slepý, ponáhľam sa k svetlu.
Som mŕtvy, túžim po živote.
Ty si lekár, ty si svetlo, ty si život,
Ježišu Nazaretský, zmiluj sa nado mnou.
Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.
Ó, prameň milosrdenstva, počuj, ako slabý volá k tebe.
Svetlo, čo osvecuješ,
čuj toho, čo je slepý, vystri k nemu ruku,
aby prišiel k tebe a v tvojom svetle uvidel svetlo.
Ó, žijúci život, povolaj k životu toho, kto je mŕtvy.
Sv. Augustín: Soliloquiorum I
Juraj Pigula (ed) – Horiace srdce – myšlienky a modlitby sv. Augustína (karmelitánske nakladateľstvo)