“Tempo života sa spomalí až na tempo večnosti,” zvykol hovoriť malý mních iným, keď sa ho spytovali na skúsenosť z púšte. “Slnko tam vypáli aj posledné zvyšky vzdoru alebo pýchy,” hovorieval im ďalej. “Na púšti sa vytráca to náhlenie, ktoré mám vo vnútri. Potom začína pôsobiť Duch Svätý. Nie div, že otcovia púšte často hlasno upozorňovali a volali: ,Utekajte na púšť!
Utečte na púšť!’ Poznali totiž, ako perfektne uvedie nuda, jednotvárnosť a nekonečnosť púšte do pohybu tú pravú prácu kríža. Na púšti neostáva nijaká pýcha. Jestvuje tu iba pevné uchopenie kríža.”
“A čo robíte na púšti?” spytovali sa zvedavci. “Ustavične sa tam modlím,” odpovedal malý mních. “Počas pobytu na púšti si prečítam celé Sväté písmo. Spievam, velebím Boha a modlím sa. Ak skutočne pracujete na vlastnej duši, potom je čas veľmi krátky.”
(Z knihy Začiatky malého mnícha, Dobrá kniha 2001)
