Zvykli sme si písať pred dátum svojho narodenia hviezdičku, a možno netušíme, kde sa to vzalo. To Boh ohlásil príchod svojho jediného Syna hviezdou, samozrejme primerane veľkou, pretože to bol Boží Syn. Ale nenapísal ju na papier ani do žiadneho dotazníka štatistického úradu. Napísal ju rovno na nebeskú oblohu!
V ten večer, kedy sa po prvýkrát objavila na oblohe sa mnohí asi začudovali, možno užasli. Pýtali sa jeden druhého, čo si o tom myslieť, ale potom išli pokojne spať. Iba niekoľko mužov ďaleko na východe už spať nemohli. Zvláštnu hviezdu vnímali ako nebeské znamenie, nedala im pokoja. A tak veľký bol ich nepokoj, že začali skúmať, čo tá hviezda znamená. Vďaka tomu sa nakoniec vydali stovky kilometrov nehostinnou krajinou, aby našli toho, o kom vypovedalo samotné nebo.
Jedna staršia pieseň podčiarkuje tento paradox: „Iba múdri prišli ku Kráľovi, aby mu poctu vzdávali – iba zlomok tých, ktorí mali ísť...“
Aj naše narodenie je veľkou udalosťou: keď nie pre nás, tak pre Boha určite.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)