„Nemohla by som byť veriacou kresťankou“ - povedala mi moja spolupracovníčka, ktorá ma viezla na spoločnú služobnú cestu. „Cítila by som sa prikázaniami obmedzovaná v slobodnom rozlete života. Ako človek som najmúdrejšia bytosť vesmíru a nechať sa zväzovať náboženskými pravidlami je hlúpe.“

Keď sme prišli na križovatku, kde stála červená tabuľa s bielym nápisom STOP, moja kolegyňa zastavila.

„Prečo zastavuješ?“ - spýtal som sa jej. Začudovane sa na mňa pozrela a odvolala sa na dopravnú značku.

„Čudujem sa ti – pokračoval som – že sa necháš obmedzovať v slobodnej jazde a tvojej super Mazde rozkazuje kus natretého plechu. Nepripadá ti hlúpe nechať sa zaväzovať dopravnými pravidlami? Ako môžu štyri farebné písmená ovládať človeka, bytosť v prírode najmúdrejšiu?“

Kolegyňa moju narážku pochopila.

Desať prikázaní, to je desať dopravných značiek pre život. Dodržiavanie pravidiel sa môže javiť ako obmedzujúce, ale je vždy zmysluplné.

Dopravných značiek je asi päťdesiat, a predsa je cestovanie po ceste ľahšie ako riešenie križovatiek na životných cestách.

A pre život stačí len desať značiek.

Boh nedal Desatoro pre svoj, ale pre náš úžitok. Láskou, ktorou je Boh, sme v dodržiavaní Desatora slobodnejší.

Max Kašparů – z knihy: Malý kompas viery