Nedávna, už teraz slávna výzva slečny Tutkovej pre KDH, aby rokovalo s Ficom (nepíšem so Smerom, lebo ostatní ako iste viete sú v tejto strane len do počtu), lebo bola údajne nádej spraviť konečne niečo s propotratovou legislatívou na Slovensku, bola veľmi otázna. Ako aj mnohých iných, i mňa ale značne zarazila reakcia zvlášť niektorých kresťanov a kresťanských inštitúcii na iniciatívu slečny Tutkovej. Na čele pelotónu vo verejnom strápnení sa bol jednoznačne jeden nemenovaný kňaz. Smutné. Ale bolo to tiež veľmi poučné. V čom je ale ukrytá naša najväčšia úbohosť, ak niekoho pasujúc sa za kresťanov dehonestujeme za to, že má ako prioritu boj proti potratom?
Keď majú kresťania v politike ako hlavný cieľ zrušenie nespravodlivého zákona povoľujúceho zabíjanie nenarodených detí, mnohí sa proti tomu ozývajú, že sú aj iné dôležité veci, ktoré treba naprávať. Žiaľ, u ostatných sa medzi tie podobne dôležité veci radia viac menej len rôzne ekonomické otázky. Možno by sa to dalo zvážiť, keby u nás zomierali ľudia hromadne od hladu. Ale nie je tomu tak. Redukovanie problémov v slovenskej politike na financie je len ďalším signálom zvrhlosti spoločnosti. Je to akoby sme za čias Hitlera, keď bolo robené systematické vyvražďovanie Židov, Poliakov, Rómov a príslušníkov iných národov v koncentračných táboroch mohli ovplyvňovať politiku a my by sme si vybrali najskôr riešenie ekonomických problémov, robenie ekonomických reforiem. Riešenie zla, ktoré sa dialo v koncentračných táboroch by sme odsunuli na druhú koľaj, na neskôr alebo do zabudnutia. O čo bola Hitlerova tretia ríša horšia oproti našej spoločnosti? Oproti našej voči zabíjaniu tolerantnej Európskej únii a oproti nášmu Slovensku? V počte zabitých ľudí Európska únia jednoznačne vedie. Skóre je výrazne v neprospech Hitlera. Rovnako je na tom aj samotný slovenský národ. Už dávno sme Hitlera v počte obetí, zabitých Slovákov predbehli. Mal by sa od nás čo učiť. Pozerajúc cez prizmu dnešnej sofistikovanej vražednej mašinérie mi na adresu ukričaného Adolfa napadá jediné slovo. Amatér.
- blog používateľa Igor Barták
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač