„Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.“ (porov. Ex 20,7)
-

Bol raz v jednej skromnej dedinke domček. V ňom žil domáci gazda, jeho psík a jeho mačka.

Psík bol veľmi prítulný a často hovorieval na adresu gazdu: „Ja mám svojho pána veľmi, preveľmi rád, nie je to len môj majiteľ, ktorý si ma kúpil, ale je to človek, ktorému za jeho štedrosť a všetky dary dlžím hojne lásky a odovzdanosti.“ A tak sa psík rozhodol opätovať svojmu pánovi lásku, vytvoril si s ním nádherný, plnohodnotný vzťah. Tešil sa, keď mu pán doniesol potravu, vždy ho vyoblizoval, keď sa pán vrátil domov z práce, hral sa s ním, venoval sa mu a rozvíjal s ním láskyplný vzťah všestranne.

Avšak mačka bola iná. Vravela psovi: „Mne sa nechce venovať toľko času gazdovi.“ A tak sa chodila vždy dosýta najesť domov, ale inak sa celé dni túlala po celej dedine s inými mačkami a kocúrmi. Chcela byť samostatná a nezávislá, no i napriek tomu vždy naplno využívala všetky dary svojho pána, ktoré jej on s láskou poskytol. Vždy ho takpovediac oslovila, keď bolo treba splniť nejakú potrebu, ale nikdy sa netúlila a vždy bola voči gazdovi povrchná a jej prípadné volania boli len prázdne alebo účelové. Až sa napokon medzi mačkou a gazdom nerozvinul takmer žiaden vzťah.

Jedného dňa nadišla plnosť času a gazda sa podujal spravodlivo rozhodnúť, ktoré zvieratko si ponechá aj po presťahovaní do nového, moderného domčeka v inej, krajšej dedine. Prišiel psík a gazda povedal: „Psík môj, poď a buď súčasťou môjho vynoveného gazdovstva, lebo si mi bol vždy prítulný a všetku moju lásku si mi v draho rozvíjanom vzťahu vždy ochotne opätoval.“ Prišla i mačka a gazda povedal: „Odíď, mačka, nepoznám ťa. Lebo si sa len draho bažila v mojich daroch, ale tvoja vďaka bola prázdna a bez snahy o láskyplný vzťah. A hľa, v mojom novom gazdovstve je miesto len pre zvieratká, ktoré ma majú úprimne rady. Teba nepoznám.“

A mačka skončila v klietke v útulku, zatiaľ čo psík sa radoval v slobode gazdovskej starostlivosti a lásky.
-

Poučenie

Brať meno Pána do úst nadarmo je ako osloviť naprázdno Pána, a to buď účelovo alebo povrchne bez potreby, čiže len tak ako slovný úzus. Je to ako použiť Stvoriteľove (gazdove) dary a nebyť za ne vďačný. A veruže niet žiadneho väčšieho potvrdenia toho, že nemáme s Pánom kvalitný vzťah, ako to, že Ho oslovujeme naprázdno. Osloviť Ježiša, osloviť Máriu, osloviť Boha naprázdno a pritom nechcieť nič alebo chcieť účelovo znamená nemať s týmito bytosťami vzťah, a to z prozaických dôvodov – nikto nevezme do úst naprázdno meno priateľa alebo svojho majstra, pokiaľ v neho dúfa a rozvíja s ním úprimnú komunikáciu na vyspelej báze živého dialógu.

„Bože! Ježiši! Toľko som Ťa oslovoval v živote a Ty ma teraz vraj nepoznáš?!“ No Pán odpovie: „Odíď, ja ťa vskutku nepoznám!“ (porov. Mt 25,12) A ani my Jeho.
-