Veľmi ti záleží na tom, aby si sa pri práci vždy správne rozhodol. Ak máš na výber veľa možností, ustavične ťa znepokojuje otázka: „Čo mám a čo nemám urobiť?“ Máš vyplniť veľa konkrétnych úloh. Niektorých ľudí treba navštíviť, iných prijať, s ďalšími len jednoducho byť. Niektoré veci si vyžadujú tvoju pozornosť, niektoré knihy treba prečítať a niektoré umelecké diela treba vidieť. Čo z toho všetkého si však skutočne zaslúži tvoj čas?
Začni tým, že nedopustíš, aby sa ťa zmocnili ľudia alebo veci. Kým si myslíš, že ich potrebuješ mať, nie si celkom slobodný. Ich naliehavosť často pochádza z túžby po prijatí a uznaní. Musíš sa stále vracať k prameňu: k Božej láske.
Mnohokrát si chceš všetko zariadiť sám. Správaš sa, akoby si sa musel rozhodnúť medzi mnohými vecami, a všetky sa zdajú byť rovnako dôležité. Ešte si sa však úplne nepodriadil Božiemu vedeniu. Stále bojuješ s Bohom o to, kto bude vládnuť.
Skús to nechať na Boha. Hovor si: „Buď vôľa tvoja, nie moja.“ Odovzdaj každú časť svojho srdca a času Bohu, nech ti povie, čo robiť, kam ísť, kedy a ako reagovať. Boh nechce, aby si sa zničil. Vyčerpanie, prepracovanosť a depresia nie sú znakom, že konáš Božiu vôľu. Boh je ohľaduplný a láskavý. Boh ti túži dať hlboký pocit istoty v jeho lásku. Keď ju naplno prežiješ, lepšie budeš môcť rozlíšiť, ku komu si bol v Božom mene poslaný.
Nie je ľahké ponechať svoje problémy Bohu. Čím viac to však budeš robiť, tým väčšmi sa „otvárací čas“ stane „Božím časom“. A Boží čas je vždy časom plnosti.
Henri J. M. Nouwen – Vnútorný hlas lásky