Spomínam si, ako raz prišiel môj brat zo školy a priniesol z matiky päťku. Mal strach, ako to dopadne.
Najprv, ako to povie tatovi, a potom, čo on na to povie, aké budú sankcie.
No otec si ho zavolal a povedal mu: „Ty si chcel ísť hrať dnes futbal, však?“ Brat len prikývol, oči plné sĺz... A otec vraví: „Tak bež a o piatej sa vráť, pozrieme sa na to spolu.“ Udivený brat šťastne utekal na ihrisko.
Myslím, že na tento zážitok nikdy nezabudol – otec sa v maléri postavil za neho, nie proti nemu!
Boh to s nami robí podobne: aj keď my sme neverní, on zostáva verný, stavia sa na našu stranu. V Kristovi k nám definitívne zaznelo jeho ÁNO, ktoré už nevezme späť. Neodpláca nám podľa našich skutkov, ale dáva nám oveľa viac, ako si zaslúžime. A čaká, až nám to dôjde a budeme sa snažiť ako odpoveď na jeho lásku poslať dobro ďalej, „dávať šancu“ aj iným okolo nás.
Vojtech Kodet – Učeníctvo
