Nikdy! Nič!
Nezmení sa!
Láska.
A zmení.
Za život miliónkrát.
Prejde rôznymi transformáciami.
Od zaľúbenia k priateľstvu a naopak.
Od záujmu k ľahostajnosti.
Bez výčitiek.
Všetko sa mení.
Všetko plynie.
Ak by sa človek nemenil, podobal by sa stojatej vode, zapáchajúcej bačorine...
Čo stojí, to sa pokazí.
Neustále hľadať nové možnosti, v ktorých by láska mohla žiť ako keď krv prúdi v tele...
A človek sa mení. Láska sa mení. Predsa.
...
Mení sa ten, kto ľúbi. Mení sa aj ten, ktorý je ľúbený. Preto aj láska. Škoda, že vo všetkom nie je priama úmernosť. Preto to niekoho skoro vždy bolí.
...
Láska je strašne bohatá...ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi. (Jesenná láska)
...
Boh sa nemení. Je vo večnosti. Čas nemá vplyv. Je stále taký istý. Nie je včera, ani zajtra. Len večné teraz. Keď hovorí, že jeho láska sa nikdy nezmení, tak to myslí vážne, a okrem toho pravdivo.
Je prítomná v celom stvorení. Vo všetkým možnostiach premeny. Nie je nič, čo by neobsiahla. Nekonečná a večná.
Je ako oceán, nemôže sa pokaziť, je nekonečným žriedlom.
Večnosť pôsobí ako soľ.
Božia láska sa preto môže nemeniť a súčasne sa nepokaziť; pretože má v sebe soľ (večnosť).
...
Koľkokrát a ako túžobne hovoríme aj my – Nikdy sa nezmení...
Nikdy – navždy - až vo večnosti.
Teraz si človek nemôže byť ničím istý. Ani láskou. Či je láska láskou a akou, to sa môže neustále pýtať. A každý deň dostane inú odpoveď.
Keď láska nerastie, tak ubúda.
Narastanie však neodmieta jej transformácie.
Mám ťa rada ako priateľa. – Milujem ťa ako muža.
Milujem ťa ako ženu. – Mám ťa rád ako priateľku...
...
Nezabudni: Čo stojí, to sa pokazí.
Nenechaj lásku stáť! :-) Keď láska príde k tebe...
...
(Aj tak si to s tou večnosťou neviem dosť dobre predstaviť, asi to bude tým, že nemám s ňou skúsenosť...teším sa však na ňu, lebo v ňu verím, tak mám nádej, že moja láska sa raz nezmení. A verím, že keď vstúpim do večnosti, tak moja láska sa bude podobať tej Božej :-)

Stále ťa mám... (Modrá)