V živote je to tak, akoby si sa narodil s nošou na chrbte. Od narodenia sa ti do nej ukladajú väčšie či menšie kamene dvojakého druhu.
Prvú polovicu všetkých kameňov ti tam nahádzali a stále hádžu tí, čo sa voči tebe previnili svojimi zlými skutkami. To je ich hriech voči tebe. Takéto kamene môžeš zo svojej noše vysypať, ak im odpustíš.
Druhú polovicu kameňov si si tam nahádzal sám svojimi vlastnými hriechmi. A tie vysypeš vtedy, keď odpustia tebe.
Tu platia slová Otčenáša: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
Chcieť odpustenie a neodpustiť tým druhým, to jednoducho nejde.
Nie je dobré vláčiť životom balast a haraburdie minulosti... Zbav sa ich skôr, než urobíš po lane prvý krok.

Max Kašparů – z knihy: Vieromer