Videl som raz učiteľa, ktorý položil zlému študentovi ruky na plecia, pozrel sa mu do očí, zatriasol ním a povedal: „Tak sa už konečne spamätaj!“

Viera v Boha nie je problém, ktorý treba riešiť, ale dar, ktorý treba objaviť.

Mons. Vincent Nichols
predseda Biskupskej konferencie Anglicka a Walesu

Po jedle a nápoji v Šíle, vstala (Anna) a išla pred Pána.
...Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala...
Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú.
Preto ju Héli oslovil: „Dokedy budeš opitá?“
...Anna mu odvetila: „Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši... len dušu som si vyliala pred Pánom.“
...Na to jej Héli povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš!“
...Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.

Každá inštitúcia má vlastný kľúč prijímacieho konania.
Božie kráľovstvo, na rozdiel od všetkých ostatných, má pravidlá nemenné. Prijímacie konanie v ňom sa končí – ako to pri konkurzoch, ktoré vyhlasuje Boh, často býva – paradoxnými výsledkami.
Sú prijímaní slabí, aby zahanbili silných, tichí, aby zdedili zem, hladní, aby boli nasýtení, čistého srdca, aby uvideli, čo iní neuvidia, potupení a prenasledovaní, aby sa radovali a jasali.

Ako sa tak učeníci na ceste do Emauz smutne zhovárali, „priblížil sa k ním sám Ježiš a išiel s nimi“ (Lk 24,15). To nám pripomína známy princíp. Aj keď si to vždy neuvedomujeme, Boh nám ide v ústrety ako prvý: „ Nemohol by som ťa hľadať, Pane, keby si ma ty nebol dávno našiel,“ napísal B. Pascal. Pán je ten, ktorý vyčkáva vhodný okamžik, aby mohol vstúpiť do nášho života.

Počas prestávky sa prechádzal Majster so svojím žiakom po nádvorí chrámu a spolu počúvali rozhovory niektorých žiakov. Vtedy mu chcel totiž Majster niečo vysvetliť. Keď podišli ku skupinke mladších, žiak spozornel. Jeden z tej skupinky sa zdanlivo vychvaľoval svojimi prednosťami a on čakal, čo mu povie Majster. Avšak nestalo sa nič z toho, čo si predstavoval. Žiadne napomenutia neprišli. Majster ho len priateľsky potľapkal po ramene a s úsmevom všetkým poprial pekný deň.

Ježiš im povedal:
„Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“ (Mt 21,28-32)

Kresťanská nádej nespočíva len v tom, že veríme, že nás Boh neodpíše.
Kresťanská nádej spočíva v tom, že sa každý môže obrátiť a že Boh toto obrátenie príjme.