Psychológovia hovoria o pasci egoizmu: ľudia, ktorí by chceli milovať len seba a zameniť si lásku k sebe s krútením sa okolo vlastnej osoby, zostávajú osamotení. Napĺňajú všetky svoje potreby. Ale aj keď si objednávajú jeden wellnessový pobyt za druhým, nakoniec zostanú sami a prázdni.

Či ďaleko, či blízko, či v šťastí, či v nešťastí,
v druhom spoznáva priateľ toho,
kto mu verne pomáha stávať sa slobodným
a byť človekom...

Kto chce vidieť Pána Boha z tváre do tváre, ten ho nesmie hľadať na prázdnej oblohe svojho myšlienkového sveta, ale v bratskej láske.

V minulých rokoch sa stalo niečo zvláštne: Nebo sa kresťanom vytratilo! O túžbe po nebi, o „nebeskej vlasti“ sa takmer nehovorí.

Páter Ravignan raz povedal: Vidíš toto jazero? Skús doň hodiť kameň! A teraz vezmi ešte väčší! Vynoria sa snáď tieto kamene opäť na povrch? Nie, to nemôžu. A teraz dávaj pozor: Keby mohli vystúpiť na povrch, ktorý z týchto dvoch by vyšiel hore. Prirodzene ten menší, kým ten väčší by zostal dole.

„Nemohla by som byť veriacou kresťankou“ - povedala mi moja spolupracovníčka, ktorá ma viezla na spoločnú služobnú cestu. „Cítila by som sa prikázaniami obmedzovaná v slobodnom rozlete života.

Jeden majster dlhé roky pracoval vo veľkom stavebnom podniku. Raz dostal príkaz postaviť ukážkovú vilu podľa svojej chuti. Mohol si vybrať miesto, ktoré sa mu najviac páčilo, a nehľadieť na výdavky.