Radosť nie je hriech.
Ani šťastie pred úsvitom.
Ani noc, ktorá povznáša myseľ.
Ani potešenie z pôvabu vecí a z ľahkých vôní jari
a ťažkých a horkých vôní v plnom lete.

Akonáhle človek príjme svoju samotu a vydrží smútok, ktorý ho prepadne,
potom pocíti, že ho niekto akoby zachytil do náruče,
že je objatý a skrytý v hrejivom bezpečí lásky.

V životopise svätého Jána Vianneyho je opísaná nasledujúca príhoda: Raz, keď farár z Arsu ráno otváral kostol, pri dverách stretol starého sedliaka.

Byť dobrým znamená – zabudnúť na seba, aby sme mohli myslieť na druhých.
Byť dobrým znamená – vždy odpustiť, lebo vieme, že často ľudská slabosť je väčšia než ľudská zloba.

Pred časom som sa spýtal v jednom spoločenstve, čo sa im spontánne vybaví, keď sa povie duchovný život.