Na paraolympijských hrách v Seattle v behu na sto metrov sa stala zaujímavá udalosť. Na štarte bolo deväť atlétov s mentálnym alebo iným postihnutím. Zaznel výstrel a preteky sa začali.

Čo sa nám vybaví, keď sa povie osobné povolanie? Väčšinou si ľudia predstavia, že jeden robí to, a ten zas iné, ako sa spieva v rozprávke Pekárov cisár a cisárov pekár.

Klaňať sa Bohu, Ježišovi Kristovi, ktorý sa z lásky stal chlebom, je tá najradikálnejšia a najplatnejšia opora proti modloslužbám včerajška i dneška.

„Predstavme si početnú rodinu, v ktorej je prvorodený syn, ktorý obdivuje a nadovšetko miluje svojho otca. K jeho narodeninám mu chce venovať vzácny dar.

Tak ľahko sa modlíme za nesprávne veci:
za silu, ktorú môžeme dosiahnuť,
a Boh nám dá slabosť, aby sme zmúdreli;
za zdravie, vďaka ktorému môžeme urobiť veľké veci,

Jedného dňa sa Boh počas svojej vychádzky hore-dolu po obrovskom africkom kontinente – hovorí istá africká legenda – zastavil pri jednom kmeni a zistil, že jeho členovia strácajú vieru v neho.