Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Zamyslenie: Blahoslavený! Ale nie pre úspech - Félix Mária OFM

Niektorí ľudia majú súťaživosť priamo v žilách. Túžba vyhrávať a byť "dobrým" v niečom je silným hnacím motorom v ich činnostiach. Niekedy aj naša predstava o posledných veciach nášho života je predstavou o behu, kto, kedy, akým spôsobom podáme čo najlepší výkon, aby sme dosiahli "NEBO."Veď predsa ja sa tam musím dostať. Musím byť blahoslavený, a zaujať moje miesto, ktoré som si zaslúžil. Dnešný Ježišov spolustolujúci sa snažil nájsť spôsob, akým si zaslúži účasť na hostine v Božom kráľovstve. Ale tu je omyl. Omyl v jeho predstave. A možno i v našej. Ono totiž nejde o zásluhu. Lebo i my často prehliadame veľké milostivé časy nášho navštívenia. Sme tak rozlietaní, že musíme kadečo postíhať a to dôležité nám unikne. Boh ak nás skúša, tak nie v tom, či nás zlomí, alebo že koľko vydržíme. On nás skúša, či naša slepota dokáže vidieť ďalej ako je naša predstava. Naša predstava nás často zavádza. Lebo nejde o výkon, ide o milosť. Boh bude skúšať ďalej. Bude sa snažiť nám "otvoriť" oči. A keď si to nevšimneme, pozve iných, ktorí už budú musieť prísť, lebo ak už oni nepochopia lásku, budú veľmi trpieť. Že nestihli čas navštívenia - hostiny.

Pápež František dnes – učme sa štýlu Boha, ktorý „nás zachraňuje tým, že nám slúži a ponižuje sa

...Tento štýl Boha, ktorý nás zachraňuje tým, že nám slúži a ponižuje sa, nás má v mnohom čomu naučiť. Očakávali by sme triumfujúce Božie víťazstvo; Ježiš nám naopak ukazuje to najpokornejšie víťazstvo. Pozdvihnutý na kríži, dovolí, aby sa zlo a smrť zúrivo naňho vrhli, zatiaľ čo on neprestáva milovať. Pre nás je ťažké prijať túto skutočnosť. Je to mystérium, ale znak tohto mystéria, tejto nezvyčajnej pokory, spočíva v sile lásky. V Ježišovej Pasche vidíme zároveň smrť i liek na ňu, a toto je možné vďaka veľkej láske, s ktorou nás Boh miloval, vďaka láske pokornej, ktorá sa ponižuje, vďaka službe, ktorá vie prijať stav sluhu. Tak Ježiš nielenže odstránil zlo, ale ho premenil na dobro. Nezmenil veci slovne, ale prostredníctvom skutkov; nie zdanlivo, ale v ich podstate; nie na povrchu, ale pri koreni. Urobil z kríža most smerujúci k životu. Aj my s ním môžeme zvíťaziť, ak si zvolíme slúžiacu a pokornú lásku, ktorá zostane víťaznou naveky. Je to láska, ktorá nekričí a nenanucuje sa, ale vie očakávať s dôverou a trpezlivosťou, lebo – ako nám pripomenula Kniha nárekov – «dobre je ticho čakať Pánovo spasenie» (3,26).

Hriech a smrť

Kedy umiera duša? Vždy, keď nižší poriadok panuje nad vyšším poriadkom.

Pápež František na sviatok Všetkých svätých: Ako Božie deti nosíme jeho priezvisko

...Sme si vedomí tohto veľkého daru? Všetci sme Božími deťmi! Pamätáme si, že v krste sme prijali „pečať“ nášho nebeského Otca a stali sme sa jeho deťmi? Aby som to povedal jednoducho: nosíme Božie priezvisko, naším priezviskom je Boh, pretože sme Božie deti. Tu je koreň povolania k svätosti! A svätí, na ktorých si dnes spomíname, sú práve tí, ktorí žili v milosti ich krstu, zachovali „pečať“ neporušenú, keď sa správali ako Božie deti, usilovali sa napodobňovať Ježiša. A teraz dosiahli cieľ, pretože konečne „vidia Boha takého, aký je“.

Druhou osobitnou charakteristikou svätých je to, že sú vzormi, hodnými nasledovania. Dajme pozor: nie iba tí kanonizovaní, ale svätí, takpovediac „zo susedného vchodu“, ktorí sa s Božou pomocou usilovali praktizovať evanjelium vo všednosti ich života. Týchto svätých sme stretli aj my. Azda sme ich niektorí mali v rodine, prípadne medzi priateľmi a známymi. Musíme im byť vďační, a predovšetkým musíme byť vďační Bohu, že nám ich daroval, že ich dal do našej blízkosti, ako živé a nákazlivé príklady spôsobu ako žiť a zomrieť vo vernosti Pánu Ježišovi a jeho evanjeliu. Koľko dobrých ľudí sme poznali a poznáme. A povieme si: „Nuž, táto osoba je svätec!“ Tak to povieme, napadne nám to spontánne. Toto sú tí svätci zo susedného vchodu, tí nekanonizovaní, no ktorí žijú s nami.

Majestát smrti – z komentára Jozefa Kováčika

Ako malý chlapec som bol vychovávaný v tom, že smrť prináša so sebou stíšenie. Ak zomrel niekto z rodiny, či možno iba z ulice, alebo dokonca z dediny, kde som vyrastal, zrazu sa v ten deň akoby všetko stíšilo. Bol to zvláštny pocit majestátu. Majestátu smrti. Keď sa ozval zvon na veži kostola v iný čas, ako zvyčajne, čakalo sa, či bude zvoniť dva, alebo tri krát. Či oznámi smrť muža, alebo ženy. A potom zvláštne ticho. Bolo prirodzené ísť v ten večer do rodiny zosnulého, pomodliť sa pri rakve, ktorá bývala zvyčajne ešte v dome. Dokonca aj keď zomrel človek, ktorého by sme dnes nazvali bezdomovec, ktorý žil akosi na okraji dediny a spoločnosti, dostalo sa mu zväčša rovnakej služby- služby ticha a modlitby. Dnes sa táto prax nielen vytráca, ale mám pocit už úplne vytratila. Možno je to tým, že so zosnulými sa už nelúčime doma, možno je to rýchlym tempom života. Možno. O to horšie však je, že s týmto stíšením akoby sme strácali aj cit pre majestát smrti. Myslíme si, že ak sme takzvaní pravdiví, ak si myslíme, že prezentovaním svojej optiky v pohľade na odchádzajúceho človeka prezentujeme dokonca službu pravde, sme len jednoducho nevychovaní a grobiánski. Aspoň tak ma to učili a som o tom presvedčený.

Boh miluje, plače, neodsudzuje – z rannej homílie pápeža Františka

...„Dar je láska Boha – Boha, ktorý sa od nás nemôže odlúčiť. To je bezmocnosť Boha. My hovoríme: ‚Boh je mocný, môže všetko!‛ Okrem jednej veci: odlúčiť sa od nás! V evanjeliu (Lk 13,31-35) nám obraz Ježiša ako plače nad Jeruzalemom dáva o tejto láske niečo pochopiť. Ježiš plakal! Zaplakal nad Jeruzalemom a v tom plači je všetka bezmocnosť Boha: jeho neschopnosť nemilovať, odlúčiť sa od nás.“

Ježiš plače nad Jeruzalemom, ktorý zabíja svojich prorokov, tých, ktorí ohlasujú jeho spásu. A Boh hovorí Jeruzalemu a nám všetkým: «Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!» Je to obraz nehy. ‚Koľkokrát som chcel dať pocítiť túto nehu, túto lásku, ako kvočka svojim kuriatkam, a vy ste odmietli‛. Sv. Pavol tomu rozumie, a preto „môže povedať, že si je istý, «že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť» od tejto lásky, povedal pápež František:

Homília Svätého Otca na záver synody: Ďalej cestou milosrdného Ježiša

...Dnešné evanjelium sa priamo prepája s prvým čítaním: tak ako bol izraelský ľud oslobodený vďaka otcovstvu Boha, tak bol Bartimej oslobodený vďaka Ježišovmu spolucíteniu. Ježiš práve vyšiel z Jericha. Hoci akurát nastúpil na tú najdôležitejšiu cestu, smerujúcu do Jeruzalema, zastavuje sa ešte, aby odpovedal na Bartimejovo volanie. Nechá sa zachytiť jeho žiadosťou, zaujíma sa o jeho situáciu. Neuspokojí sa s podarovaním almužny, ale chce sa ho dotknúť osobne. Nedáva mu ani pokyny, ani odpovede, ale kladie mu otázku: «Čo chceš, aby som pre teba urobil?» (Mk 10,51). Mohlo by sa to zdať neužitočnou otázkou: po čom by mohol túžiť slepec, ak nie po zraku? A predsa, touto otázkou položenou v osobnom kontakte, priamo, ale úctivo, Ježiš ukazuje, že chce načúvať našim potrebám. Túži viesť s každým z nás rozhovor vychádzajúci zo života, z reálnych situácií, ktorý pred Bohom nič nebude dávať bokom. Po uzdravení Pán hovorí tomu človeku: «Tvoja viera ťa uzdravila!» (v. 52). Je krásne vidieť, ako Kristus obdivuje Bartimejovu vieru, majúc v neho dôveru. On v nás verí, viac než my veríme v seba samých.

Príspevky na blogu

  • 29.09.2014 - 06:06
    Rím – mesto sôch významných mužov. Neďaleko Anjelského hradu však nájdeme sochu jednoduchej ženy....
  • 24.09.2014 - 06:07
    Nájdeme ho na pohľadniciach z Ríma, v turistických sprievodcoch... ale aj vo fotoaparátoch a...
  • 23.09.2014 - 14:06
    V ostatnej dobe som bol svedkom viacerých uzdravení na modlitbu. Všimol som si podobnosť reakcií na...
  • 22.09.2014 - 05:57
    Kvôli tomu, aby sme sa bez dlhého čakania na slnku dostali na prehliadku Chrámu sv. Petra, sme si...
  • 19.09.2014 - 05:56
    Dážď konečne vyprázdnil svoje zásobníky vody (podľa predpovede počasia však len na pár dní), a tak...
  • 18.09.2014 - 05:48
    V hádankách dostávame tri možnosti, v rozprávkach počúvame o troch bratoch, troch sestrách, troch...
  • 16.09.2014 - 06:08
    Priznám sa, nemám rada ľudí... keď sa mi neplánovane dostanú do záberu fotoaparátu. :)
  • 12.09.2014 - 05:54
    Cestou k Pamätníku Viktora Emanuela II. som sa „zamotala“. Kým moje kamarátky zo skupinky „...
  • 11.09.2014 - 17:25
    Ahojte, Matica slovenská tento rok okrem Roka Andreja Hlinku vyhlásila tiež Rokom Svätopluka –...
  • 11.09.2014 - 06:08
    Zaradila som sa do zástupu turistov, ktorý prechádzal po provizórnej kovovej lavičke cez práve...