Nikdy! Nič!
Nezmení sa!
Láska.
A zmení.
Za život miliónkrát.
Prejde rôznymi transformáciami.
Od zaľúbenia k priateľstvu a naopak.

Istota, ktorú prináša veda, je úplne odlišná od istoty, ktorú prináša viera. Tá posledná je omnoho hlbšia. Nemôže byť otrasená dôkazmi. Podobá sa istote, ktorú dáva jasnovidectvo ... Vedeckým pozorovaním bolo zistené, že jasnovidectvo a telepatia jestvujú. In: Alexis Carrel: Človek, tvor neznámy.

1. Jeho čas
Osobnosť a dielo Augustína, filozofa a teológa súčasne, sa zaraďuje do dejinného obdobia patristiky. Patristika zahŕňa obdobie asi od r. 100 až do r. 700. Toto obdobie, ako je aj mnohým istotne známe, je obdobím konštituovania kresťanstva ako náboženstva, je obdobím prvých cirkevných snemov, obdobie bludov a boja proti nim; obdobie systému cirkevných otcov, medzi ktorými vyniká osobnosť Augustína. Cirkev mu tak priznáva titul cirkevný otec (patristika - pater). V období patristiky boli známe dve skupiny osobností – skupina tých, čo odmietali vo svojich teologických úvahách filozofiu a druhá skupina, ktorí sa zas snažili zladiť filozofiu s teológiou, a to sa dialo rozličným spôsobom. Medzi tých, ktorí využívali grécke myslenie v prospech zjavenia patrí napr. aj Pavol, apoštol, ktorý je autorom početných spisov (listov) Nového zákona. A aj keď sám kladie do protikladu múdrosť filozofov a múdrosť Božiu (Porov. 1 Kor 2,1-16), v jeho učení možno badať isté prvky gréckeho myslenia pretransformované v prospech Zjavenia. Sústreďme však svoju pozornosť na Aurelia Augustina, ktorý patril medzi tých, ktorí si zobrali filozofiu ako pomocníčku pri svojich teologických úvahách.

Známe podobenstvo o žene, ktorá mala sedem mužov – bratov. Všetci jeden po druhom zomreli. A vo vzduchu otázka – Ktorému z nich bude patriť žena v nebi? V nebi sú ľudia ako anjeli, nevydávajú sa, neženia sa :( V prvom momente mi napadlo, že je to dosť blbé, veď byť ženou a vedieť, že na svete sú muži, myslím presnejšie na muža, ktorý je stvorený pre mňa, je úžasné.

Som pekná? Tak znie otázka každej ženy. Som skutočne krásna? Naozaj?
A na druhej strane stojí očakávaná odpoveď: Očarujúca. :) Niekto by si povedal. Hlúpa otázka - typické ženy. Ale pozor! Nejde tu len o vonkajšiu formu krásy. Žena chce byť krásna celá. Načo? Prečo? Správne - pre niekoho. Stojí o mňa niekto? O moju krásu? Stojí za to snažiť sa byť pekná? Dievča hľadá pre koho by jej krása bola darom. Žena sa chce darovať. To je základná potreba jej duše. Byť pekná a svoju krásu darovať. Ako kvet.

Pozeráš sa na to cez ružové okuliare! Láska prehliada chyby. Vidí len to dobré. Zabúda na seba. Nie je objektívna... Dávaj si pozor! Zle dopadneš!
...zuní mi v ušiach...
Milovať či nemilovať? Znie to bytostnejšie ako slávne shakespearovské „Byť či nebyť?“ Exupéry povie v Malom princovi, že to hlavné je očiam neviditeľné a dobre vidíme iba srdcom.

Augustín: "...ktorú vyrobil a načasoval Boh."

Ale ako to všetko prebehlo? Odpoveď mi dávajú dnešné vedecké výskumy. Ale ako si ich mám dať dokopy s knihou Genezis?