Okrem toho šúlku papiera, čo spomínal „kolega“, mi dali objaviť vo svojich prísnych vyučujúcich srdečných ľudí (už som školu skončila, takže si nerobím očko ;-) Do školy som si niesla štós papierov – keby som si niečo chcela ešte zopakovať :-)). Vošla som do miestnosti prvá poobede, hlava ma už začala bolieť a bála som sa, aby som nezabudla aj ako sa volám. Na moje prekvapenie som si vytiahla fajn otázky – z dejín Platóna a T. de Chardina, z ontológie Jaspersovu existencialistickú ontológiu a základný pojem „bytie“, z etiky som mala predstaviť, v čom tkvie kríza moderného človeka a aké sú to tie moderné cnosti, a tiež Kanta a jeho imperatív. Na štátniciach som memorovala z kníh, nebol čas na osobné zamyslenia, preto využívam túto možnosť tu na blogu, keď ma - pre mňa dosť paradoxne – neprestávajú opúšťať práve otázky z etiky.

Už zas. Bojujem. Už sa cítim jak taká Jana z Arcu. :-)
Myslela som si, že už je to za mnou a že už som voči tomu imúnna.
Ale nie, história sa opakuje – zase mám v sebe nutkanie zvádzať boj - o lásku.

Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu báseň. Poéziu nemám moc rada...priznávam. Za všetko môžu hodiny strávené nad básňami a stále sa opakujúca otázka vyučujúceho: Čo vo vás báseň vyvoláva? ... Po pravde - nikdy som pravdu nepovedala, keďže by znela dosť nekultúrne a volila som sväté mlčanie.

„Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1
Tak prečo sa tu zvíjam ako klbko bolestí a moje dni sú položené do mrákav temnoty? Bludár bez sviečky, oleja, lampáša. Mesiac nevydá svoj jas a slnko hľadí na cudziu časť zeme. Hlboko v tôni ukrytá pred všetkým, čo je. Bez zmyslu sa tmolím na svete. Môj vnútorný svet sa mení na šeól. Stvoril si ma pre šťastie a ja som mu zatiaľ tak ďaleko...

„Ešte som nemiloval, ale túžil som po láske. (...) Hľadal som niekoho, koho by som miloval. Chcel som byť milovaný.“ (Conf. III, 1) Spoznáva ju počas štúdia v Kartágu. Jej meno tají. V čase písania Vyznaní si nemusel na všetko pamätať. A zvlášť nie na meno jednej z mnohých... Mal ich viac. No iba tejto tu – ako sám priznáva – bol úplne verný. Vo Vyznaniach ju nazýva jednoducho „ženou, ktorú jeho srdce veľmi milovalo“.

Včera... opäť jedna z možností stretnúť sa. V Nitre na On je živý. V mysli, či skôr v srdci, sa mi vynárajú spomienky na naše prvé reál-skutočné - neanonymné stretká. Najprv v Trnave, potom na On je živý v Púchove, Lumen a zas dokola. Dôvod stretnúť sa.

Týmto kratučkým príspevkom vyjadrujem podporu a súhlas k tomu, čo tu odznelo ohľadom zavedenia diskusií k príspevkom v blogoch. Ak by sa našiel nejaký vhodný moderátor, bolo by fajn - že by reakcie boli hneď pod príspevkom z blogu, bolo by to prehľadné a praktické.