Vzdať sa nádeje, zachrániť priateľstvo, utlmiť potrebu neustále komunikovať... Zdá sa, že pojmy na prvý pohľad tak protikladné, idú tentokrát ruka v ruke pospolu.
Kde nabrať silu – ak nie u Teba?

Stavba múru pokračuje. Kam až dosiahne? Bude z neho nová Babylonská veža? Dnes nie som celkom presvedčená, že stavba splní svoj cieľ. Až dosiahne stanovenú výšku, bude zbúraná a zas zostane hromada črepín, pichľavých... rozfŕknutých navôkol. Ako po bombe!

Kráčam vedľa teba v tichu a prítmí poľnej cesty a rozmýšľam, čo mám na tebe tak rada. Veľké srdce, aktivitu, dobrú vôľu, silu a cit spolu... to, ako sa rozdávaš a nevieš byť iný. Alebo by si to vedel? A ak by si sa zmenil na nepoznanie, mala by som ťa rada rovnako? Milovala by som ťa potom vôbec?

Kedysi som si čítala každý deň čosi z Písma a napísala si k tomu nejaké tie svoje "múdrosti"; a pamätám si, ako sa to postupne zužovalo - ako som si už len vypisovala výroky, ktoré ma oslovili - a moje komentáre boli čoraz "tenšie"... akosi som utíchla. Tak teraz čítam jednu malú populárnu knižočku a nechávam ju hovoriť...

Nie, nechystám sa tu rozvinúť novú morálnu teóriu. Len som objavila hodnotu zla. Áno aj zlo má hodnotu. Potrebujeme ho, aby sme sa stali svätými. Ak ho nezažijeme, dopadneme ako jedna nemenovaná študentka

Cesta bez zmyslu je vyznačená šípkami do Pekla. A Nebo je stav duše. Dnes ráno ako som merala jednu z tých bezzmyselných ciest - som na zástavke pred Tescom pozorovala zametača odpadkov. Zametal špačky od cigariet. Robil to pokojne, trpezlivo, ohľaduplne... s lopatou narábal tak elegantne akoby dirigoval orchester. A ja som mu závidela. Lebo to, čo robil, malo zmysel. A túžila som držať v rukách tiež takú lopatu a zametať Nitru.

Napriek všetkému čím som, čím som sa stala a čím budem, budem stále dobrým sluhom pre Boha. Ak budem hriešnikom, zjaví sa na mne jeho milosrdenstvo. Ak svätou, potom sa zaskvie jeho moc. Nech budem čímkoľvek, budem tým, čím mám byť – dobrým sluhom pre Pána. Môžem si ísť pokojne ľahnúť, môžem si vydýchnuť a žiť svoj život, pretože som dobrou látkou, či už na večerné šaty alebo na hrubý habit. Budem vždy dobrou pôdou – pre africkú fialku, orchideu, skalničku, prípadne pre mach. Som vždy tým, čím mám byť...