Nechuť vstupovať do rozhovorov, nechuť nadväzovať vzťahy, smiať sa a plakať spolu. Keď už ani rozhovor so sebou samým nefunguje. Keď panuje všade navôkol i vo vnútri ticho.

Môže byť človek ešte viac sám? - keď mu ujde znechutený aj posledný spoločník – svoje vlastné Ja...

Ak je Boh, prečo je vo svete toľko zla? – to je jedna z otázok, ktoré trápia ľudí už dosť dlhú dobu a táto otázka sa čoraz viac transformuje do podoby výčitky adresovanej nám kresťanom, ale aj všeobecne veriacim.

Bill Hybels je pastorom pôsobiacim v Amerike, manželom a otcom rodiny, a tiež autorom viacerých pútavých kníh, ktoré nám prináša vydavateľstvo Kumran. V jednej z nich, a síce v knihe s provokatívnym názvom – Kým si, keď sa nik nepozerá?
– vyjadruje svoje presvedčenie, že "zlo zo sveta nezmizne, pokiaľ ľudia, ktorí milujú Boha a ktorí sa pálčivým problémom sveta odmietajú podvoliť, nezačnú žiť podľa svojich hodnôt – odvahy, disciplíny a lásky."

Stačí si ráno prečítať denník, cestou do práce zapnúť rádio alebo večer pozrieť televízne noviny.
Denno-denne sme konfrontovaní rôznymi nešťastiami, celosvetovými, verejnými, no i tými osobnejšieho rázu. Nad niektorými možno len nezainteresovane pokrčíme ramenom, máme pocit, že sa nás netýkajú, iné v nás vyvolajú súcit, no čoraz viac môžeme byť svedkami narastajúceho pocitu strachu vyvolaného blízkosťou podobnej situácie, ktorá visí nad naším životom ako Damoklov meč. Max Lucado sa rozhodol v jednej zo svojich kníh venovať práve fenoménu strachu, ktorý – ako sa zdá – je pre našu dobu určujúci.

Autor publikácie Bláznivá láska Francis Chan sa snaží reagovať na stav, aký panuje v cirkvi, vo svete – stav pasivity, nezaangažovanosti, plytkosti a povrchnosti. Francis hovorí o amnézii, ktorá charakterizuje súčasného kresťana, ktorý robí, čo sa patrí, čo sa od neho očakáva - chodí v nedeľu na bohoslužby, žije usporiadaným spôsobom života, dáva almužny, venuje sa charite... Príkladný veriaci – povedali by pozorujúci. Predsa však autor konštatuje, že vo vzduchu cítiť, že niečo nie je v poriadku. Kladie si otázku – je toto to podstatné, čo robí kresťana kresťanom? "Čítať Bibliu,chodiť do kostola a vyhýbať sa "veľkým" hriechom – je toto vášnivá, bezvýhradná láska k Bohu?"

Teóriu, že láska ako sa ju snažíme vidieť, nejestvuje a že ide len o chemické reakcie v našom organizme, že ide o volanie prírody, pud o čo najlepšie zachovanie rodu, o slepú vôľu k životu potvrdzuje mnoho vzťahov, pokiaľ ich vzťahmi možno nazvať. Odložme si spred očí ružové okuliare, buďme k sebe úprimní a posvieťme si na to, čo vlastne žijeme, kvôli čomu si myslíme, že žijeme.

V tráve si razil cestičku záhradný slimák. Prichádzal odvedľa – kde sa vypínala skalka ani hora. Prvé, čo mi napadlo, keď som ho uvidela, bolo, že bude dobrou neskorou večerou pre môjho Kleofáša, korytnačiaka, ktorý sa vyvaľuje celé leto vonku vo vani a slimáky a dážďovky priam zbožňuje.

Zajtra má sviatok môj obľúbený svätý – Augustín. :-)
Ide sa piť, jesť a radovať! Ide sa na hostinu... Ale akú?
Augustín opisuje atmosféru jednej hostiny v jednom zo svojich raných spisov – ktoré sú mimochodom považované za najfilozofickejšie – ide o spis O blaženom živote (De beata vita). Po Vyznaniach u mňa vedie...