Začiatkom mája tohto roka som sa zúčastnil jednej úžasnej akcie s názvom NIKO Camp. Bolo to nádherných 5 dní strávených v prekrásnej slovenskej prírode v okolí Kremnice a jedinečná skúsenosť s Bohom.

Nedávno sa skončilo vianočné obdobie, počas ktorého sme si pripomenuli jednu veľkú, ba priam obrovskú pravdu viery – Boh sa stal človekom. To ma priviedlo k zamysleniu nad tým čo to vlastne Boh podstúpil, keď sa stal jedným z nás.

Na tomto mieste bol kedysi blog s názvom "Prečo by kresťania nemali oslavovať Halloween." Medzičasom som sa dostal k viacerým dobrým zdrojom, pod vplyvom ktorých som sa rozhodol uvedený článok úplne prepísať. Zároveň som natrafil na dobré podrobné články v slovenčine, ktoré tu v článku uvádzam.

Prišiel som na Campfest a koho nevidím? Dievča z vyššieho ročníka na našej katedre. Zostali sme z toho obaja paf. „Škoda, že som nevedela skôr, že si kresťan. Rozbiehala som s kamarátkou modlitby na škole a potrebovala som pomoc,“ povedala. A môj kamarát poznamenal: „My všetci sme kresťania, ale veľmi dobre to tajíme.“

Tohoročný Campfest bol o tom, že svoju vieru máte žiť a že si ju máme užívať. Bol inšpirovaný dvoma modlitbami sv. Pavla v 1. a 3. kapitole Listu efezanom. Veľmi som sa naň tešil, lebo som naň išiel po prvý krát.

Nedokážem pochopiť jedu vec. Ako je možné, že práve tie isté skupiny ľudí, ktoré kedysi húfne išli za Ježišom, dnes nechcú mať s Cirkvou nič spoločné? Ako je možné, že ľudia s tými istými hriechmi a životnými osudmi aké mali zástupy kráčajúce za Ježišom, dnes nechcú o Cirkvi a kresťanstve ani len počuť? Kde sme my kresťania urobili chybu?