Samovi sa narodí dcéra. Problém je, že matka je prostitútka, ktorá u neho len potrebovala prespať. Stane sa to, že pri odchode z pôrodnice, od Sama a od malej Lucy ujde a starostlivosť o dieťa zostáva na Samovi samotnom. Situáciu komplikuje fakt, že Sam je mentálne postihnutý muž s autistickými sklonmi. Film je plný hravých scén, dojímavých momentov a otázok o podstate vzťahov a zmysle života.

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ A. C. Morrison hovorí: „Nikto nikdy nevyskúma, čo život vlastne je. Život je hudobníkom, ktorý naučil vtáka piesňam a hmyz bzukotu, život je znamenitý chemik, ktorý dáva chuť ovociu a koreniu, ruže napĺňa čarovnou vôňou...Vynaliezavosť a prispôsobivosť života je prejavom najvyššej Inteligencie.“

O Ježišovi už bolo natočených množstvo filmov. Z tých najznámejších spracovaní celého Ježišovho pôsobenia, ktoré je verné evanjeliu a neskĺzava, resp. minimálne skĺzava mimo správ z Nového zákona patrí práve tento film. Svojim dejom, ktorý nie je plný výmyslov a doplnkov, ale je čistou reprodukciou evanjelia, sa radí medzi najhodnotnejšie spracovania Ježišovho života.

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Najväčší a najdokonalejší stroj vesmíru ukazuje úžasný plán, zmysel, účelnosť, pravidelnosť, matematickú presnosť a dômyselnosť. Vesmír ako taký si neuvedomuje vyváženosť svojej hmoty a jej rovnovážne vzťahy, navzájom určené presnými pravidlami príťažlivosti. Jednoducho je v pohybe a predvádza sa. Nespočetné nebeské telesá úžasných rozmerov sa pohybujú pravidelnejšie a presnejšie než najlepšie hodiny, takže zatmenie slnka a mesiaca, postavenie planét a pod. možno vypočítať so sekundovou presnosťou tisíc rokov dopredu aj dozadu. Na nebi sa oneskorenie nekoná; na zemi sa doprava zabezpečuje skupinami odborníkov a vyspelou technikou a napriek tomu zlyháva. Vari vesmír nepredpokladá aspoň jedného inžiniera?

Celou dejovou líniou sa tiahne láska medzi Lígiou a Winiciom. Winicius, najskôr mladý zhýralec, ktorý sa pozerá na Lígiu ako na svoju novú korisť, z ktorej má chvenie v žalúdku ako nikdy predtým, a naproti tomu Lígia, ktorá je kresťankou milujúcou Winícia, ale nadovšetko Krista. Zvláštna kombinácia, ale ako vidieť v Quo Vadis, aj vzťah takejto dvojice sa môže dobre vyvinúť, pokiaľ sa v konečnom dôsledku postaví na správnom základe. Celý ich vzťah sa odvíja na pozadí udalostí zo starého Ríma, kde vládne šialený cisár Nero a kde pomaly v relatívnom pokoji zapúšťajú korene prvé komunity kresťanov až kým sa cisár neodhodlá k svojmu najväčšiemu počinu inšpirácie svojho pseudoumenia.

Strach je veľký fenomén dnešnej doby. Strach z výšok, strach z uzavretých priestorov, strach z nepochopenia, z odmietnutia, strach z budúcnosti, a pri tomto strachu by som sa chcel pozastaviť. Mnohí ľudia mi pri pohľade na dnešnú dobu hovoria: Ako to len bude ďalej? Čo len bude s Cirkvou, ktorá musí čeliť čím ďalej tým viac rôznym útokom na rozličných frontoch? Zamýšľam sa nad týmito slovami... a upokojuje ma niečo hlboko vo mne.

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Ako by to vyzeralo, keby si každá vec v prírode počínala samovoľne, napr. keby voda raz tiekla hore, inokedy dole, keby sa zo slepačích vajec raz liahli kuriatka, inokedy húsenice? Sú to smiešne príklady, ale sú dôležité pre poznanie toho čo je poriadok.