Týmto kratučkým príspevkom vyjadrujem podporu a súhlas k tomu, čo tu odznelo ohľadom zavedenia diskusií k príspevkom v blogoch. Ak by sa našiel nejaký vhodný moderátor, bolo by fajn - že by reakcie boli hneď pod príspevkom z blogu, bolo by to prehľadné a praktické.

Predpokladám, že Tomáš, ku ktorému sa pridal i Igor, vyjadrujú otázky viacerých blogerov ohľadom diskusií na našich blogoch. Sám si uvedomujem, že nemožnosť diskutovať pod jednotlivými príspevkami degraduje nielen možnosti čitateľov, ale aj potenciál príspevkov. Čo s tým? A vlastne prečo tu tá možnosť diskutovať nie je?

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Každý živočích, či už je jednobunkový alebo viacbunkový, žije spôsobom len jemu vlastným a nič nevie o nevyhnutných predpokladoch svojej existencie. Jednoducho žijú a k nášmu potešeniu a úžitku spestrujú Zem. Účelnosť možno sledovať u každého orgánu. Tajomným zmyslovým inštinktom sa chránia pred deštrukciou a dospievajú k biologickým cieľom sebazáchovy a množenia, bez toho aby si toho boli vedomé. To nie je rozum. Rozum sa nenachádza v samotnej zmyslovej prírode.

Kresťanské časopisy. Poznáme ich každý určite viacero. Niektoré sú všestranne zamerané, iné sa orientujú na určitú skupinu čitateľov. Jedny sú lepšie, druhé horšie. Medzi tie lepšie skoro určite patria aj tie dolu spomenuté. Niektorý z časopisov sa Vám môže zdať až príliš známy a budete si ťukať po čele, že na čo tu o ňom vôbec píšem. Moja skúsenosť je taká, že niektoré z týchto časopisov by som pri ich zrode zavrhol a keby som sa do ich neskorších čísel zo zvedavosti nepozrel, nezaregistroval by som tú príjemnú premenu na kvalitný časopis. A ako to môže byť aj v prípade viacerých z vás – nezaujíma vás daný časopis, lebo viete, že keď ste sa doň naposledy pred tromi rokmi pozreli, bol to brak. Prípadne sa nájdu aj takí, ktorí tieto časopisy nepoznajú vôbec, čo je myslím si škoda.

blogujem kratko. a blogujem malo. ale blogujem celkom rad, ale...

Minule keď bol len obyčajný deň a hodiny odbili 12 a rozozvučali sa zvony „spustila“ som „svoje“ Anjel Pána /preto svoje, lebo mám to mierne pomotané resp. snažím sa na tom popracovať no vždy sa pomýlim../ uvedomila som si jednu vec...

netelefonujeme spolu casto. vlastne, za tych niekolko rokov, co ta poznam, by som nase telefonaty spocital na prstoch jednej ruky. pozname sa skor osobne a najma vdaka christnetu, vdaka chatu.