Sneží mi do duše tvoja milosť.
Snehové vločky padajú ľahučko
do knihy života,
na úvod môjho detstva,
na okraj mojej mladosti,
rozplývajú sa na stránkach staroby.
Vločky oblepujú hriechy

(Pokus o rozhovor?)
Som pre Teba darom od samotného Boha? Áno, určite. Každé dieťa je darom? Áno. Aj Ježiš bol darom? Áno, všetkým ľuďom. Som iné dieťa, ako bol Ježiš? Áno, jeden rozdiel tu je. Hriech. A iný rozdiel nie je? Nie. Ale ako dieťa ťa často odsudzujem a som k tebe tvrdé? A čo povedal Ježiš Márii v chráme, keď ho celé tri dni hľadali? Nebolo to tvrdé? Vy neviete, že mám byť v dome svojho Otca? Vieš, ako sa cítila Mária? Tak, ako sa ja cítim niekedy pri tvojich odpovediach. Pamätáš sa na Kánu galilejskú? Tam, bola tiež k matke tvrdá odpoveď, taká chlapská. Čo ma je do toho žena! Hlavne chlapci tak, často odvrkujete a hlavne mamám. Otcom väčšinou vyskakuje ruka. Alebo keď liečil chorých. Prišla jeho rodina s Máriou. A On sa verejne pýta? Kto sú moji bratia a kto je moja matka? Rodina nechápe, matka trpí. Ako by to vyzeralo dnes u nás, keby si ma verejne zaprelo. Ako musela trpieť ,Matka. Až pod krížom. Až tam. Hovorí jasne a označuje Máriu za Matku, verejne a nahlas. Aj ty, až v ťažkostiach si zrazu milé a vediace kam patríš, kto pri Tebe stojí vždy a za každých okolností. Matka a matka a otec a Otec.

Jeden náš známy bol v Paríži a rozprával nám aký bol nedočkavý a strašne chcel vidieť obraz Mona Lízy. Prekonal všetky peripetie cesty a vstupu do slávneho múzea a keď prišiel k obrazu bol sklamaný. Vyslovil takýto názor: "Malý obrázok uctievaný svetom.Nie je mi jasné, či je to žena, alebo muž.Úsmev,ktorý je tak ospevovaný,to čo sa najviac vyzdvihuje je vlastne úsmevom pohŕdania.Krajina ktorá je nakreslená je neidentifikovateľná." Všetci "bieli" Európania si obzerajú Mona Lízu, " žltí a čierni" aziati a černosi fotia,ospevujú a obzerajú si vedľa stojacu Madonu s dieťaťom.Jeho zážitok je že my,(mysli Európa) hľadáme Mona Lízu a "zaostalí" svet obdivuje Madonu s dieťaťom.Naša kultúra hľadá niečo neidentifikovateľné a nejasné, stráca smer a cudzie kultúry vážiace si život,obdivujú matku a dieťa.Európa bez pravej hodnoty života stráca smer a rozvojový svet smeruje k prosperite, lebo si váži život.Tá vraj "rozvojová" kultúra má z kríža údiv a rešpekt (je to pre nich niečo nepochopiteľné a zbudzujúce bázeň), my na neho zabúdame a nechceme o ňom počuť.Quo vadis Europe?

Podnikateľ - Abrahám ide do neznáma (podniká cestu), nevie čo ho čaká,má len vieru a dôveru v Boha a seba, má odvahu.
Dnes ľuďom chýba odvaha, majú strach a zamotávajú sa, hľadajú cestu ako prísť ľahko a bezpracne k zisku, k nezaslúženému zisku. Hľadajú len dobre platené pozície, kde sa niekto iní stará o nich a aj tie zneužívajú.Tak toto podnikanie nie je. A nie je to ani kresťanské.

Bol som na jednom stretnutí odborníkov a len som tak počúval a počúval,až som započul myšlienku, ktorú keď som vo svojom vnútri rozdrobil, dospel som k názoru.Ten ma zaujal natoľko, že som presvedčený,že to nie je len moja vec a preto Vám ho ponúkam do bodu, diskusia.Ide o zdravotníctvo. Dnes máme systém, ktorý si dovolím popísať na príklade vzťahu majiteľ auta,poisťovňa a autoservis.Majiteľ auta sme my sami,len namiesto auta si predstavme naše zdravie.Poisťovňu havarijnú, zameňme len za zdravotnú.Autoservis za lekára,ambulanciu,nemocnicu.Tak poďme na delenie na drobné.Kúpime si auto, tešíme sa, hurá!(alias narodil sa človek so svojím zdravým Zdravím).Aby sme ho chránili pre prípad najhoršieho, dáme ho poistiť v poisťovni, uzatvoríme havarijné poistenie.(alias musíme sa starať o svoje zdravie, poistíme sa v zdravotnej poisťovni,pre prípad havárie nášho zdravia).Poisťovňa nám povie." Vaše auto musí byť kontrolované pravidelne v servise, musí byť vybavené alarmom!" (Zdravotná poisťovňa hovorí:"Musíte chodiť na preventívne prehliadky, starať sa zodpovedne o svoje zdravie, hláste a riešte každý problém čo najskôr,alarmujte včas!"A čo autoservis? Nič,pravidelne kontroluje, či je všetko v poriadku.A keď dôjde k nehode položia Vám len jednu otázku.Ste poistení? Ak áno, oznámia len Vašej posťovni,že sa majú prísť pozrieť na škodu a dohodnúť sa na oprave.Ak nie ste, zaplatíte to sami.(Ak zhavaruje Vaše zdravie, prídete k lekárovi, ten si vypýta Váš preukaz a začne Vás opravovať).----Vidíte tu nejaký problém? Systém havarijnej poistky a zdravotného poistenia sa v niečom líši?Je tu niečo proti všeobecným pravidlám? Tak prečo to máme postavené na hlavu?---- Neviete kam mierim? No u nás, ako sa hovorí na Slovensku je to tak, má zmluvu autoservis (lekár,ambulancia,nemocnica) a nie majiteľ auta (pacient a jeho zdravie). Takže s poisťovňou problém nemáme. Princíp poistenia ,že všetci sa poskladáme na balík, z ktorého zaplatíme opravy pokazených zdravíčok (aút), je jasný, podporuje ho štatistika, teda, že pravdepodobnosť že sa pokazíme naraz všetci je minimálna.( Pozor, nabúrané zdravie má u nás príliš veľa prispievateľov do balíčka!)

Týmto nadpisom nechcem hovoriť o strate fyzického zraku,ale o nechcení vidieť.Začínam po rokoch nadobúdať dojem,že som sa mýlil v téze, že Slováci ako národ, boli celé tisícročia utláčaní a nevedia pozdvihnúť hlavu a povedať tu som, ja to vidím takto.Omyl je v tom, že my nielenže nechceme zdvihnúť hlavu, my chceme byť aj slepí.Ak dovolíte pár poznámok.1.Rekordne nízka nezamestnanosť! Hurá! A koľko ľudí trvalo pracuje v zahraničí a nie je doma, pri svojich?Liberál povie tak to má byť, to je sloboda, to je trh.A kde je rodina?Už len tí, ktorí chodia na týždňovky strácajú vzťahy, poznanie a väzby a kde sú tí, čo sú preč trvale.Nekráčame náhodou do stavu, že budeme mať najnižšiu nezamestnanosť ale , ako by som to povedal milo : "Áno, ale nikto nie je doma!"2. Naši dôchodcovia robili celé desaťročia v systéme, kde sa ani náhodou nemohli zabezpečiť na túto starobu.Aj keby celé roky odkladali desatinu príjmu na starobu,nedokázali by si našetriť dosť, aby sa cítili zabezpečení.Mali možnosť robiť, aby si prilepšili k dôchodku. Dnes nový zákonník práce im túto možnosť vzal.Musia sa rozhodnúť dôchodok,alebo práca.Pozrite sa na lekárov, strhaní ako psy, takmer nefungujúce bytosti.Ich práca ochrana a záchrana zdravia je novým spôsobom práce ( zákonník) ohrozená. Táto právna norma absolútne nevyhovuje systému starám sa o zdravie človeka.Pozor človeka, nie veci,konzervy,ale človeka, ľudskej bytosti. 3.Poisťovne vytvárajú zisk.Počujeme výkriky: Strašné!Podvodníci, zarábajú ma štátnom! ..."Prepáčte,ale nežijeme náhodou v spoločnosti, ktorá garantuje určité práva?Nie sme náhodou republikou,kde je súkromné vlastníctvo zaručené? A základná otázka znie: " Z čoho má správca kúpiť nový voz,ak nie z rozdielu, ktorý mu ostane po zhodnotení práce?" Povedali sme, že musia (poisťovne) žiť z 3 až 4%.

Mám pre Vás jednoduchú informáciu, že po dlhšom čase od vyvolanej túžby, prišiel čas prípravy trvalej poklony, adorácie, v Košiciach. Je to projekt, ktorý si prebíjal už roky svoju cestičku k srdciam a vyzerá to tak, že dozrel čas.