Z rannej homílie pápeža Františka: Malé krásy pominú, veľká krása je Boh
..„Samotný Boh je tou najväčšou krásou“. Hovorí to aj žalm: „Nebesia rozprávajú o kráse Boha“. Problémom človeka však je, že často sa klania tomu, čo je len odrazom tejto nádhery a čo aj tak jedného dňa vyhasne. Alebo ešte horšie, že posluhuje ešte prchavejším pôžitkom.
Svätý Otec v homílii zdôraznil dva druhy modlárstva, do ktorých môže upadnúť aj ten, kto má vieru. Prvé liturgické čítanie (Múd 13,1-9) a žalm (19,2-3.4-5) hovoria o „kráse stvorenstva“, avšak zdôrazňujú aj pochybenie „tých, čo pri týchto pekných veciach nie sú schopní hľadieť na to, čo je za nimi, čiže transcendentnosť“, povedal pápež. To, čo v sebe tento postoj skrýva, nazval pápež František „modloslužba imanencie“. Takto sa človek pristaví pred nejakou krásou, no bez preniknutia k tomu, čo je za ňou:
Trnavská novéna 13. - 21. november
Každý rok prichádzajú tisíce veriacich do Trnavy uctiť si počas Veľkej novény milostivý obraz žehnajúcej Trnavskej Panny Márie, ktorá krvavými slzami odvrátila od Trnavčanov viacero hrozieb.
Pokračujúc v tristoročnej histórii prichádzajú do Trnavy tisíce veriacich, aby si počas deväťdňovej novembrovej Veľkej novény uctili milostivý obraz Trnavskej Panny Márie nachádzajúci sa v Bazilike sv. Mikuláša. Ten podľa svedectiev krvou a slzami ochránil Trnavčanov nielen od tureckých vpádov, ale aj šíriacou sa morovou epidémiou.
Tradícia procesie - nesenia obrazu Trnavskej Panny Márie siaha až do roku 1710, do času vypuknutia morovej epidémie. Vtedy sa na sviatok Obetovania Panny Márie 21. novembra zhromaždilo v Bazilike sv. Mikuláša všetko zdravé obyvateľstvo a po prosebnej svätej omši vyšla z chrámu procesia. Ešte v ten deň ustúpila morová epidémia.
Vďaka obrazu milostivej Panny Márie sa stala Trnava známym pútnickým miestom, ku ktorému prichádzajú veriaci z vďaky za udelené milosti. V roku 2008 bola vyhlásená Bazilika sv. Mikuláša za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.
Z katechézy pápeža Františka: Chráňme si rodinný stôl čerpaním z Eucharistie
...Dnes mnoho sociálnych kontextov kladie prekážky rodinnému spolunažívaniu v radosti. Je to pravda, dnes to nie je ľahké. Potrebujeme nájsť spôsob ako ho obnoviť: pri stole spolu hovoriť, navzájom sa pri stole počúvať. Nie mlčanie, také, ktoré nie je mníšskym silenciom, ale egoistickým mlčaním: každý je upätý na to svoje, na televíziu či na počítač... a spolu sa nehovorí. Nie, žiadne takéto mlčanie. Obnovme túto rodinnú vospolnosť, a to aj prispôsobenú dobe. Ako sa zdá, radostné spolužitie sa dostalo do kategórie kúpy a predaja, ale takto sa stáva niečím odlišným. Požívanie jedál už nie je naďalej symbolom spravodlivého delenia sa s dobrami, ktoré nenechá bokom toho, komu chýba tak chlieb, ako aj citové prejavy. V bohatých krajinách nás to vedie k míňaniu na nadmernú konzumáciu a potom opäť míňame, aby sme sa dali do poriadku z toho, čo sme prehnali. Takýto nerozumný „obchod“ odvracia našu pozornosť od skutočného hladu tela i duše. Keď nie je radostné spolužitie, vládne egoizmus, každý myslí na seba. Tým viac, keď reklama zredukovala hlad len na chuť dať si niečo pod zub a na túžbu po sladkostiach. Zatiaľ čo mnohí, premnohí bratia a sestry zostávajú odlúčení od stola. Je to tak trochu na hanbu, nie?
Hľaďme na tajomstvo eucharistickej hostiny. Pán láme svoje Telo a vylieva svoju Krv za všetkých. Skutočne niet rozdelenia, ktoré by mohlo vzdorovať tejto sviatostnej obete; iba postoj falošnosti, spolupáchateľstva so zlom môže vylúčiť z účasti na nej. Každé iné vzdialenie sa nie je schopné vzdorovať bezbrannej sile lámaného chleba a lejúceho sa vína, sviatosti jediného Pánovho Tela. Živej a životodarnej zmluve kresťanských rodín, ktorá predchádza, podopiera a objíma v dynamizme svojej pohostinnosti každodenné námahy i radosti, spolupracuje s milosťou Eucharistie, ktorá je schopná vytvárať spoločenstvo, ktoré je neustále nové, svojou silou začlenenia a spásy.
Zamyslenie: Blahoslavený! Ale nie pre úspech - Félix Mária OFM
Niektorí ľudia majú súťaživosť priamo v žilách. Túžba vyhrávať a byť "dobrým" v niečom je silným hnacím motorom v ich činnostiach. Niekedy aj naša predstava o posledných veciach nášho života je predstavou o behu, kto, kedy, akým spôsobom podáme čo najlepší výkon, aby sme dosiahli "NEBO."Veď predsa ja sa tam musím dostať. Musím byť blahoslavený, a zaujať moje miesto, ktoré som si zaslúžil. Dnešný Ježišov spolustolujúci sa snažil nájsť spôsob, akým si zaslúži účasť na hostine v Božom kráľovstve. Ale tu je omyl. Omyl v jeho predstave. A možno i v našej. Ono totiž nejde o zásluhu. Lebo i my často prehliadame veľké milostivé časy nášho navštívenia. Sme tak rozlietaní, že musíme kadečo postíhať a to dôležité nám unikne. Boh ak nás skúša, tak nie v tom, či nás zlomí, alebo že koľko vydržíme. On nás skúša, či naša slepota dokáže vidieť ďalej ako je naša predstava. Naša predstava nás často zavádza. Lebo nejde o výkon, ide o milosť. Boh bude skúšať ďalej. Bude sa snažiť nám "otvoriť" oči. A keď si to nevšimneme, pozve iných, ktorí už budú musieť prísť, lebo ak už oni nepochopia lásku, budú veľmi trpieť. Že nestihli čas navštívenia - hostiny.
Internetová súťaž k príchodu relikvií sv. Terézii z Lisieux na Slovensko
Slovensko o dva mesiace privíta relikvie sv. Terézie z Lisieux. Tím, ktorí zabezpečuje púť, pri tejto príležitosti dnes spustil internetovú súťaž, do ktorej sa môže zapojiť ktokoľvek. "Na Slovensko prichádza svätica, ktorá o sebe hovorila, že by sa chcela rozbehnúť do celého sveta. Na Slovensko jej relikviár prichádza prvýkrát. Jej sochy, obrazy krášlia veľa kostolov, kaplniek, domov. Dajte nám vedieť, kde všade na Slovensku sv. Terézia z Lisieux už je. Odfoďte a pri soche (obraze, maľbe) sv. Terézie z Lisieux, k fotografii pripojte meno fotografa a údaje, kde bola fotografia nafotená a pošlite to na e-mail: svterezka.relikviar@gmail.com do konca novembra," avizuje tím na profile na sociálnej sieti. Výhercovia získajú knižné odmeny a drobnosti pre radosť. Najlepšie fotografie vyberie tím, ktorí chystá putovanie.
Pápež František dnes – učme sa štýlu Boha, ktorý „nás zachraňuje tým, že nám slúži a ponižuje sa
...Tento štýl Boha, ktorý nás zachraňuje tým, že nám slúži a ponižuje sa, nás má v mnohom čomu naučiť. Očakávali by sme triumfujúce Božie víťazstvo; Ježiš nám naopak ukazuje to najpokornejšie víťazstvo. Pozdvihnutý na kríži, dovolí, aby sa zlo a smrť zúrivo naňho vrhli, zatiaľ čo on neprestáva milovať. Pre nás je ťažké prijať túto skutočnosť. Je to mystérium, ale znak tohto mystéria, tejto nezvyčajnej pokory, spočíva v sile lásky. V Ježišovej Pasche vidíme zároveň smrť i liek na ňu, a toto je možné vďaka veľkej láske, s ktorou nás Boh miloval, vďaka láske pokornej, ktorá sa ponižuje, vďaka službe, ktorá vie prijať stav sluhu. Tak Ježiš nielenže odstránil zlo, ale ho premenil na dobro. Nezmenil veci slovne, ale prostredníctvom skutkov; nie zdanlivo, ale v ich podstate; nie na povrchu, ale pri koreni. Urobil z kríža most smerujúci k životu. Aj my s ním môžeme zvíťaziť, ak si zvolíme slúžiacu a pokornú lásku, ktorá zostane víťaznou naveky. Je to láska, ktorá nekričí a nenanucuje sa, ale vie očakávať s dôverou a trpezlivosťou, lebo – ako nám pripomenula Kniha nárekov – «dobre je ticho čakať Pánovo spasenie» (3,26).
Pápež František na sviatok Všetkých svätých: Ako Božie deti nosíme jeho priezvisko
...Sme si vedomí tohto veľkého daru? Všetci sme Božími deťmi! Pamätáme si, že v krste sme prijali „pečať“ nášho nebeského Otca a stali sme sa jeho deťmi? Aby som to povedal jednoducho: nosíme Božie priezvisko, naším priezviskom je Boh, pretože sme Božie deti. Tu je koreň povolania k svätosti! A svätí, na ktorých si dnes spomíname, sú práve tí, ktorí žili v milosti ich krstu, zachovali „pečať“ neporušenú, keď sa správali ako Božie deti, usilovali sa napodobňovať Ježiša. A teraz dosiahli cieľ, pretože konečne „vidia Boha takého, aký je“.
Druhou osobitnou charakteristikou svätých je to, že sú vzormi, hodnými nasledovania. Dajme pozor: nie iba tí kanonizovaní, ale svätí, takpovediac „zo susedného vchodu“, ktorí sa s Božou pomocou usilovali praktizovať evanjelium vo všednosti ich života. Týchto svätých sme stretli aj my. Azda sme ich niektorí mali v rodine, prípadne medzi priateľmi a známymi. Musíme im byť vďační, a predovšetkým musíme byť vďační Bohu, že nám ich daroval, že ich dal do našej blízkosti, ako živé a nákazlivé príklady spôsobu ako žiť a zomrieť vo vernosti Pánu Ježišovi a jeho evanjeliu. Koľko dobrých ľudí sme poznali a poznáme. A povieme si: „Nuž, táto osoba je svätec!“ Tak to povieme, napadne nám to spontánne. Toto sú tí svätci zo susedného vchodu, tí nekanonizovaní, no ktorí žijú s nami.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
články a blogy