Z pastierskeho listu biskupov Slovenska k Národnému pochodu za život 2015
Pred polrokom sa v jednom slovenskom ekonomickom týždenníku objavil článok so zarážajúcim názvom: „Vďaka, ale nebudem mať deti. Prečo je výhodné žiť život bez potomkov“ (Trend, 21. 4. 2015). V texte o jednej zahraničnej knihe sa píše o ľuďoch materiálne dobre zabezpečených a predsa rozhodnutých nemať deti. Motivácie k takémuto rozhodnutiu prekvapujú rovnako, ako titulok článku. Materstvo ženy ako prirodzená požiadavka sa označuje za predsudok, alebo deti vyrušujúce v dopravných prostriedkoch za diskrimináciu ostatných cestujúcich. Ďalšia výpoveď neváha výchovu detí pokladať za stratu času a energie, či vyjadriť obavu zo splodenia dieťaťa do takého bezcitného konzumného sveta. Nechýbajú ani obvinenia voči ľuďom rozhodnutým, že sa stanú rodičmi. Sú vraj často oveľa sebeckejší ako bezdetné páry, ktoré sú vraj podľa niektorých štúdii pre komunitu prospešnejšie ako rodiny s deťmi. „Princíp ženy rodičky“ – citujeme doslova – „ostáva v spoločnosti hlboko zakorenený a to sa týka aj konzervatívneho Slovenska“.
Z rannej homílie: Nebyť teroristom - zahryznúť si do jazyka
„Prospeje nám položiť si otázku: ‚Zasievam pokoj? Napríklad, prostredníctvom môjho jazyka zasievam pokoj alebo zasievam kúkoľ?‛ Koľkokrát sme len počuli povedať o niekom: ‚Má jazyk hada!‛, lebo vždy robí to, čo urobil had s Adamom a Evou – zničil pokoj. A toto je zlo, toto je chorobou v našej Cirkvi – zasievať rozdelenie, zasievať nenávisť, nezasievať pokoj. Toto je však otázka, ktorú nám prospeje si klásť každý deň: ‚Zasial som dnes pokoj alebo som zasial kúkoľ?‛ ‚Ale veď niekedy si veci treba povedať, lebo ten a tá...‛ - čo zasievaš s týmto postojom?“
Kresťania sú teda povolaní byť ako Ježiš, ktorý „k nám prišiel, aby priniesol pokoj, aby uzmieril“:
Z komentára Jozefa Kováčika: Otázky a odpovede
V lete sme absolvovali detský farský tábor. Tí, ktorí ho niekedy organizovali vedia, koľko energie je potrebné vynaložiť, aby deti mohli skonštatovať „bolo super, chceme ísť aj o rok“. Ten náš sa niesol v duchu Roku zasväteného života. Deti boli rozdelené do jednotlivých reholí, ktorých dejiny a pravidlá spoznávali. Nenútenou formou tak deti prirodzene prichádzali aj k otázkam spojeným s duchovným životom.
Pri jednom z výletov sa ma malé dievčatko pýtalo: „Pán farár a ako to bude v nebi?“ Na prvý pohľad nevinná otázka. Prirodzene vyplynula z toho, čo deti prežívali. Ozaj, ako bude v nebi?
Výzva pápeža Františka pri Anjel Pána: „Kto je pre mňa Ježiš?“
...Veriť v Ježiša znamená urobiť ho stredom, zmyslom nášho života. Kristus nie je doplnkový prvok. Je „živý chlieb“, nevyhnutná výživa. Pripútať sa k nemu v opravdivom vzťahu viery a lásky neznamená byť spútanými, ale do hĺbky slobodnými, vždy kráčajúcimi. Každý z nás sa teraz môže opýtať: „Kto je pre mňa Ježiš? Je to nejaké meno? Nejaká idea? Je to len nejaká historická osoba? Alebo je to naozaj tá osoba, ktorá ma miluje, kto dal svoj život za mňa a kráča so mnou?“ Kto je pre teba Ježiš? Si s Ježišom? Snažíš sa ho spoznávať v jeho slove? Čítaš denne evanjelium, kúsok z evanjelia, aby si poznal Ježiša? Nosíš malé evanjelium vo vrecku, v taške, aby si ho čítal kdekoľvek? Pretože čím viac sme s Ním, tým viac rastie túžba zostať s Ním. Teraz vás chcem poprosiť o láskavosť, urobme si chvíľku ticha a každý z nás nech si v tichu, vo svojom srdci, položí tú otázku: „Kto je pre mňa Ježiš?“ V tichu nech každý odpovie vo svojom srdci. „Kto je pre mňa Ježiš?“ [chvíľa ticha] ...
Prečo prísť na Národný pochod za život?
Dôvodov, prečo prísť na túto dôležitú udalosť je mnoho, napríklad:
chcem svedčiť o radosti zo života
snívam o Slovensku, kde pomáhame všetkým, aj mamám a deťom, rodinám
kde inde sa dá lepšie oslavovať a ďakovať za život a rodinu?
chcem manifestovať za život a rodinu
ja som život dostal, chcem ho pre všetkých
chcem vystúpiť z prúdu ľahostajnosti
chcem sa zastať slabých a povedať ÁNO životu
chcem spravodlivosť pre každého
chcem pomáhať, vydať svedectvo a mobilizovať k službe životu a rodine
Už o mesiac sa 20. septembra 2015 uskutoční v Bratislave Národný pochod za život. Okrem pochodu centrom hlavného mesta Slovenska s odkazom radosti zo života každého človeka už od počatia, sa môžu účastníci tešiť na koncert Márie Čírovej, desiatky workshopov a diskusií, detský program, filmový pro-life festival a ďalšie lákadlá.
Pápež František - Práca je posvätná, dáva dôstojnosť rodine
...Bežne sa hovorí, že práca je nevyhnutná pre udržiavanie rodiny, pre zabezpečnie výchovy detí a dôstojného života pre našich drahých. O serióznom a čestnom človeku sa možno najkrajšie vyjadriť, keď sa povie: „Je pracovitý“ – je to pracant, usilovný človek, ktorý v spoločenstve nežije na úkor druhých. Je tu dnes toľko Argentínčanov, ako som videl, a poviem to tak, ako to my hovoríme: „Nežije zhora“ (Non vive de arriba) – rozumieme?
A naozaj práca sa vo svojich nespočetných formách, počnúc tou v domácnosti, stará aj o spoločné dobro. A kde sa možno tomuto pracovitému štýlu života naučiť? V prvom rade sa tomu učíme v rodine. Rodina vychováva k práci príkladom rodičov, otca a mamy, ktorí pracujú pre dobro rodiny a spoločnosti.
Anjel Pána s pápežom Františkom: Eucharistia nám umožňuje konať tak ako Ježiš
...Predovšetkým otázky: čo znamená jesť Ježišovo telo a piť jeho krv? Je to iba obraz, spôsob vyjadrenia, symbol, alebo to poukazuje na niečo reálne? Aby sme dali odpoveď je potrebné vycítiť, čo sa odohráva v Ježišovom srdci, keď láme chleby pre vyhladnutý ľud. Vediac, že bude musieť pre nás zomrieť na kríži, Ježiš sa stotožňuje s tým rozlámaným chlebom, s ktorým sa delí, a tento sa pre neho stáva „znamením“ tej obety, ktorá ho čaká. Tento proces má svoj vrchol pri Poslednej večeri, kde sa chlieb a víno reálne stávajú jeho Telom a Krvou. Je to Eucharistia, ktorú nám Ježiš zanecháva s presným cieľom: aby sme sa mohli stať s ním jedno. Hovorí totiž: «Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom» (v. 56). Toto „ostávať“: Ježiš v nás a my v Ježišovi. Prijímanie je asimiláciou: tým, že ho jeme, stávame sa ako On. Ale toto si vyžaduje naše „áno“, naše priľnutie vierou.
Občas počuť ohľadom svätej omše túto námietku: „Ale na čo omšu? Ja idem do kostola vtedy, keď to sám cítim, alebo lepšie sa mi modlí osamote.“ Ale Eucharistia nie je súkromnou modlitbou alebo nejakou krásnym duchovným zážitkom, nie je to nejaká jednoduchá spomienka na to, čo Ježiš urobil pri Poslednej večeri. My hovoríme, aby sme dobre chápali, že Eucharistia je „pamiatkou“, čiže gestom, ktoré aktualizuje a sprítomňuje udalosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania: chlieb je reálne jeho Telom, darovaným pre nás, víno je reálne jeho Krvou, vyliatou za nás.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
články a blogy