Stavba múru pokračuje. Kam až dosiahne? Bude z neho nová Babylonská veža? Dnes nie som celkom presvedčená, že stavba splní svoj cieľ. Až dosiahne stanovenú výšku, bude zbúraná a zas zostane hromada črepín, pichľavých... rozfŕknutých navôkol. Ako po bombe!
Pustatina, na ktorej nemožno stretnúť Boha.
To on musí stretnúť mňa!
- Musí sa obliecť znova do šiat človeka... aby som mu uverila.
(...)
Všetko, čo máme je treba si zaslúžiť. Preto sa to všetko rúca. A preteká ako piesok cez dlane. Treba sa o to vedieť postarať. Ak nie sme schopní, potom nám to nemôže byť dané do daru. Preto nemáme, hoci túžime.
- pustovník v pustatine, sám... neschopný niečo mať.
(...)
18 000 dní.
(...)
Odratúvanie začína. (už začalo)
(...)
Stojím v rade a čakám, kým príde na mňa rad. Prekračujem z nohy na nohu. Minúť cieľ je nemožné – víťazstvo isté...
- blog používateľa Žofia Sepešiová
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač