Svätý Otec uzavrel 38 katechéz o milosrdenstve: Modliť sa za živých a mŕtvych

...Včera prišiel na svätú omšu do Domu sv. Marty jeden skvelý človek, podnikateľ. Musel však zavrieť svoju továreň, lebo to už ďalej nešlo. A ten muž plakal, mladý muž plakal a hovoril: „Necítim sa na to ponechať bez práce viac než päťdesiat rodín. Mohol by som vyhlásiť bankrot podniku – ja pôjdem domov s mojimi peniazmi, ale moje srdce bude po celý život v slzách kvôli tým päťdesiatim rodinám“. To je skvelý kresťan! On sa modlí skutkami, modlí sa: prišiel na omšu modliť sa, aby mu Pán ukázal východisko, nielen pre neho, on ho mal: bankrot. Nie, nie pre neho: pre päťdesiat rodín. Toto je muž, ktorý sa vie modliť, so srdcom a prostredníctvom skutkov, vie sa modliť za blížneho. Je to ťažká situácia. Nehľadať zľahčené východisko: „nech sa nejako zariadia“ – tak nie. Toto je kresťan. Veľmi dobre mi padlo počúvať ho, veľmi dobre. Kiež by ich bolo takých mnoho – dnes, v tejto chvíli, keď mnoho ľudí trpí nedostatkom práce.

Myslím však aj na vďakyvzdanie za nejakú dobrú správu, ktorá sa týka priateľa, člena rodiny, kolegu...: „Vďaka ti, Pane, za túto peknú vec!“ – aj to je modlitba za druhých. Ďakovanie Pánovi, keď veci idú dobre. Niekedy, ako hovorí sv. Pavol, «nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi» (Rim 8,26). Je to Duch Svätý, ktorý sa modlí v nás. Otvorme teda naše srdce takým spôsobom, aby Duch Svätý, skúmajúci túžby, ktoré sú v najhlbšom vnútri, ich  mohol očistiť a priviesť k naplneniu. Akokoľvek, pre nás i pre druhých, vždy prosme, aby sa stala Božia vôľa, tak ako v Otčenáši, lebo jeho vôľa je istotne tým najväčším dobrom, dobrom Otca, ktorý nás nikdy neopúšťa. Modlime sa a dovoľme Duchu Svätému, aby sa v nás modlil. A toto je v živote nádherné: modliť sa vzdávajúc Bohu vďaku, chváliac ho, prosiac o niečo, plačúc, keď je tu nejaká ťažkosť, tak ako ten muž. Množstvo vecí. Avšak vždy so srdcom otvoreným voči Duchu Svätému, aby sa modlil v nás, s nami a za nás.

Uzatvárajúc tieto katechézy o milosrdenstve, usilujme sa modliť jedni za druhých, aby sa skutky telesného a duchovného milosrdenstva stávali čoraz viac štýlom nášho života. Katechézy, ako som povedal na začiatku, tu končia. Prešli sme trasou štrnástich skutkov milosrdenstva, avšak milosrdenstvo pokračuje a musíme ho praktizovať týmito štrnástimi spôsobmi. Ďakujem.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 28.05.2008 - 15:31
    Prepáčte, ale na úvod musím povedať: "Nie som puritán a ani stará konzerva...
  • 28.05.2008 - 14:31
    Pri úvahe o eucharistickej adorácii ma napadla ako prvá naša nesmrteľná duša.Za druhé som si...
  • 17.05.2008 - 07:28
    Boj
    Už zas. Bojujem. Už sa cítim jak taká Jana z Arcu. :-) Myslela som si, že už je to za mnou a že už...
  • 04.05.2008 - 15:56
    včera večer som kázal birmovancom. klasická dialogická (teda mierne aliturgická) kázeň. otázky,...
  • 07.04.2008 - 18:38
    už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...
  • 04.04.2008 - 08:20
    s týmito slovami som sa po sv. omši pred kostolom prihovoril jednej ženicke o paličke. a ona sa...
  • 28.03.2008 - 10:05
    dnes máš narodeniny. ani si nepamätám, kedy sme ich prvýkrát oslavovali spoločne. viem len, že to...
  • 15.03.2008 - 17:42
    Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu...
  • 09.03.2008 - 23:18
    „Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1 Tak prečo sa tu zvíjam ako...
  • 03.03.2008 - 15:30
    dnes ráno som kázal o pohotovosti kráľovského úradníka, o tom, ako si všetci máme "obuť pohotovosť...