Z príhovoru pápeža Františka pri veľkonočnej vigílii: Skala hrobu už vykríkla, je rad na nás

...A ak sme včera so ženami kontemplovali toho, «ktorého prebodli» (Jn 19,37; por. Zach 12,10), dnes sme s nimi pozvaní kontemplovať prázdny hrob a počúvať slová anjela: «Vy sa nebojte! [...] vstal» (Mt 28,5-6). Slová, ktoré chcú zasiahnuť naše najhlbšie presvedčenia a istoty, naše spôsoby akými posudzujeme a pristupujeme ku každodenným udalostiam; zvlášť to, ako si vytvárame vzťahy s druhými. Prázdny hrob chce byť výzvou, chce pohnúť, klásť otázky, ale hlavne chce nás povzbudiť k viere a k dôvere, že Boh „sa dostaví“ v akejkoľvek situácii, v ktoromkoľvek človeku a, že jeho svetlo môže preniknúť do nepredvídateľných a najuzavretejších zákutí bytia. Je vzkriesený zo smrti, vzkriesený z miesta, od ktorého nikto nič neočakával, a čaká nás, tak ako čakal ženy, aby sme sa spolupodieľali na diele záchrany. Toto je základ a sila, ktorú máme ako kresťania na to, aby sme vynaložili náš život a našu energiu, inteligenciu, city a vôľu pri hľadaní a zvlášť pri vytváraní dôstojných ciest. On tu nie je ... Vstal z mŕtvych! To je ohlasovanie, ktoré podopiera našu nádej a premieňa ju v konkrétne skutky lásky. Ako veľmi potrebujeme nechať, aby naša krehkosť bola pomazaná touto skúsenosťou. Ako veľmi potrebujeme, aby naša viera bola obnovená, aby naše krátkozraké horizonty boli spochybnené a obnovené týmto ohlasovaním. On je vzkriesený a spolu s ním sa obnoví naša tvorivá nádej, aby sme čelili súčasným problémom, pretože vieme, že nie sme sami.

Sláviť Veľkú noc znamená znovu veriť, že Boh vstupuje a neprestáva vstupovať do našich životných príbehov, spochybňujúc naše uniformujúce a paralyzujúce predurčujúce predstavy. Sláviť Veľkú noc znamená dovoliť Ježišovi, aby porazil ten malodušný postoj, ktorý nás tak často blokuje a pokúša sa pochovať každý druh nádeje.

Kameň hrobu vykonal svoju rolu, ženy si vykonali svoju rolu, teraz je pozvanie adresované ešte raz vám a mne. Pozvanie prelomiť zacyklené návyky, obnoviť náš život, naše rozhodnutia a našu existenciu. Pozvanie, ktoré je určené pre nás tam, kde sa nachádzame, v tom, čo robíme a čím sme, s tou „úrovňou moci“, ktorú máme. Chceme byť súčasťou tohto ohlasovania života, alebo zostaneme mlčať pred udalosťami?

Bratia a sestry, nie je tu, on vstal! A čaká ťa v Galilei, pozýva ťa, aby si sa vrátil do času a miesta prvotnej lásky, aby ti povedal: „Neboj sa, nasleduj ma“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 23.06.2008 - 21:35
    V piatok 20.6. bol v Trnave akustický koncert poľskej skupiny 2TM23. Pôsobivosť koncertu zvyšovalo...
  • 17.06.2008 - 21:22
    6 rokov. 147 semestrálnych skúšok. štátnica z filozofie, pedagogiky, kanonického práva a teológie...
  • 08.06.2008 - 22:37
    Určite musím povedať,vďaka za možnosť cestovať.Vďaka,že som mohol vidieť Istanbul.Vďaka,že to...
  • 01.06.2008 - 18:45
    Ako sa tvorí web pre miništrantov – www.minspravodaj.wz.cz Pred istým časom som čítal v jednom...
  • 30.05.2008 - 12:17
    čítal som knihu o histórii jednej diecézy. jedna kapitolka mala nadpis "nie všetky vyrušenia v...
  • 28.05.2008 - 15:31
    Prepáčte, ale na úvod musím povedať: "Nie som puritán a ani stará konzerva...
  • 28.05.2008 - 14:31
    Pri úvahe o eucharistickej adorácii ma napadla ako prvá naša nesmrteľná duša.Za druhé som si...
  • 17.05.2008 - 07:28
    Boj
    Už zas. Bojujem. Už sa cítim jak taká Jana z Arcu. :-) Myslela som si, že už je to za mnou a že už...
  • 04.05.2008 - 15:56
    včera večer som kázal birmovancom. klasická dialogická (teda mierne aliturgická) kázeň. otázky,...
  • 07.04.2008 - 18:38
    už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...