Keď študentka filozofie ochorela na vážnu chorobu, často sa rozprávala s Majstrom o živote a smrti. Jedného dňa smutne dodala, že svojou smrťou, teda odchodom k Bohu, zomrie tomuto svetu aj ona.
Majster vtedy vzal jej dlaň do svojich rúk a presvedčivo povedal: „Pokým tento svet nezanikne, nezomrieš v ňom ani ty. Nezomrie v ňom pečať, ktorú si v ňom zanechala. Lebo pokým svet trvá, je v ňom obsiahnutá každá myšlienka, každý čin, ktorý ktokoľvek vykonal. Spomeň si, že všetko so všetkým súvisí. To znamená, že nech je i minulosť akokoľvek dávna, ovplyvnila aj túto prítomnosť..
Neboj sa,zostaneš nielen v mojom srdci a v srdciach svojich blízkych, ale aj v tom, čo ešte príde.“
Miroslav Schlesinger – Východisko z beznádeje