Priznám sa, že keď som vkladal novú anketovú otázku (zhodnú s nadpisom článku) do hlasovacieho systému nášho portálu, bol som v očakávaní približne vyrovnaného percentuálneho zastúpenia jednotlivých odpovedí. Že hlasovanie dopadne až tak, ako uvádza obrázok, to som veru nečakal.

Prekvapujúci výsledok sa pre mňa stal impulzom pokúsiť sa aspoň v hrubých rysoch načrtnúť problémy poodohalenej reality. Uvedomujem si, že je to môj pohľad, ktorý môže byť v mnohom nedokonalý, resp. len čiastočne prezentovaný. Predsa však je výkrikom duše človeka, ktorý túži po tom, aby výsledky tohto hlasovania boli úplne iné...

O vlastných predstavách kresťanstva...

Kristovu tuniku sme roztrhali na nepoznanie, šliapeme po jednote a rozličnosť darov, ktoré nám majú byť na vzájomné obohatenie a službu, sa stávajú príležitosťou na segregáciu a povyšovanie... Už vôbec to je u vás chyba, že sa súdite medzi sebou (1Kor 6, 7), píše Pavol a dodáva: Ale vy krivdíte a škodíte, a to bratom! (1Kor 6, 8) Tak sa pomaličky, ale iste rodí rozkol, udúša sa láska a priestor dostávajú vlastné predstavy o nasledovaní Krista, resp. o tom "najlepšom" (samozrejme mojom) prežívaní viery. Radosť v Duchu Svätom ako prejav Božieho kráľovstva (por. Rim 14, 17) a láska, ktorá je zväzkom dokonalosti (por. Kol 4, 14), boli svedectvom o prvých kresťanoch: pozrite, ako sa milujú! Aké môže byť svedectvo o nás?

"Otče, ... nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" (por. Lk 22, 42) Pán, ktorý prišiel naplniť Otcovu vôľu a spasiť všetkých ľudí, ponúka rovnakú cestu i nám: cestu poslušnosti Otcovej vôli, cestu napĺňania zámeru spásy, ktorý má s nami a ktorý je realizovaný v spoločenstve Cirkvi: Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta (Jn 17, 24).

Ak chceme byť verní slovám 1. Petrovho listu a dávame sa vbudovať do duchovného domu, ktorým je Cirkev, nie je možné, aby sme stavali na inom uholnom kameni, ako je Kristus (por. 1Pt 2). V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu (Ef 2, 21). Ak sú pravdivé tieto slová - a sú to slová Písma - potom vážne znejú i nasledovné Pavlove slová: Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus (1Kor 3, 10-11).

Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok (Jn 14, 23). Takto sa spájame s Kristom, o ktorého prítomnosti v nás dodáva Pavol: Kristus vo vás, nádej slávy (Kol 1, 27). Toto spojenie realizované v moci Pánovho Ducha a v spoločenstve Jeho tajomného tela, ktorým je Cirkvev živého Boha, stĺp a opora pravdy (1Tim 3, 15), je len vtedy pravdivé, ak je napĺňané našou poslušnosťou Božiemu slovu, ktoré je účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč (por. Hebr. 4, 12).

Chcem, aby znovu zazneli slová: Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom (Ježišovi Kristovi) stavia! Kde mám záruku, že konám správne; kde mám záruku, že moja predstava nasledovania Krista je tá pravá?! Kde nachádzam odvahu povedať, že život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna (Gal 2, 20) tak dôsledne ako Pavol, ktorý s istotou apoštola toto písal Galaťanom?

Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal (Lk 10, 16), hovorí Ježiš svojim učeníkom, keď ich rozosiela pripraviť mu cestu a ohlasovať Božie kráľovstvo. Šimonovi s prímením Peter naviac hovorí: ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov (Lk 22, 32). Tu je daný základ Pánovho spoločenstva, základ jednoty vo viere a v nasledovaní Krista.

Od tohoto základu jednoty sa odvíja aj istota, že Pánovo slovo nám rovnako mocne a čisto bude znieť počas celého putovania Pánovho spoločenstva touto zemou až kým On sám nepríde v sláve pri svojom druhom príchode.

Pozor! Pán nás uisťuje, že Vďaka tomuto základu môže pre každého z nás znieť mocne a čisto Jeho slovo, nie príklad a svedectvo učeníkov, ktorí taktiež nosia tento poklad v hlinených nádobách (por. 2Kor 4, 7). Chcem tým povedať, že vo svetle Božieho slova neobstoja argumenty v službe vlastných predstáv o nasledovaní Krista; i keby boli podporované zlyhaniami alebo slabosťami tých, ktorým je zverené slovo evanjelia (v rozličnej miere je to každý z nás: nielen predstavení, ale každý veriaci má na základe krstu účasť na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom úrade).

Treba nám začať každému od seba. Vnímať istotu Pánovho slova pre rozvoj života viery a napĺňať výzvu Listu Hebrejom: Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, z s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery (Hebr 12, 1).

Do akej miery pokročíme, záleží predovšetkým na nás. Aby to však bol vždy krok podľa Otcovej vôle a nie realizácia mojich vlastných predstáv i nám zneje slovo Písma: Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha (2Pt 1, 20-21).

Diskusia na túto tému...

O ďalších možnostiach hlasovania na budúce...