V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávame s otázkami typu: „Prečo vlastne musím chodiť do kostola? Veď Boh je všade a ja sa s ním môžem stretnúť aj doma či v prírode!“

Milý Ježiš,

Pastier, ktorý stále hľadá stratenú ovečku, plný radosti, keď ju nájde,
a šťastný, že ju môže dať ostatným do košiara,
to si ty.

Zo skúsenosti relativizmus robí vec dôležitejšou než všetko ostatné, keď prakticky všetkému bez rozdielu prisudzuje hodnotu.

Vybavuje sa mi komický príbeh jedného podnikateľa, ktorý prišiel na breh jazera a uvidel rybára, ako tam nečinne leží a odpočíva.
Prekvapene sa ho pýta: „Prosím ťa, prečo tu ležíš a nič nerobíš?“

Často vidíme len povrch vecí. Vidíme dianie vo svete, ale nepoznáme jeho význam. Vidíme prírodu, ale pre krásu stvorenia nevidíme jej tvorcu.

Ľudia, ktorí milujú, spievajú z lásky, spievajú z túžby. Niekedy spievajú skúšaní ťažkosťami, inokedy od radosti, a to je vtedy, keď nimi hýbe nádej.