Na hodine náboženstva vysvetľovala katechétka deťom podobenstvo o márnotratnom synovi. Keď videla, že nedávajú pozor, dala im úlohu napísať na rozdané papiere obsah toho, o čom pred chvíľou hovorila.

Život je tkanivo, ktoré spriadame, a láska je rozprávka, ktorú snívame. Iba bolesť pridáva svetla, farby a výrazu rozprávke a výšivke nášho žitia. Čas sa míňa a rieka tečie do svojho určenia.

Spomínam si na legendu o dvoch bratoch, z ktorých jeden bol veľmi dobrý a druhý bol skazený a zlý. Jedného dňa zlý brat pribehol domov a plášť mal postriekaný krvou.

Reč kríža bola pre ľudí vždy ťažká. Pre Rimanov bol kríž znakom potupy, pre Židov pohoršením.

Túžil som vám-
všetkým kňazom, biskupom, ako i veriacim Cirkvi –
vliať nádej a povzbudenie. Slová dozreté v skúsenostiach o tom,